"V tatranských osadách sa stále nájdu osoby, ktorým sa pohľad na pasúcu sa zver zdá taký pekný, až sa nezdráhajú ju prikrmovať, a tak narúšať prirodzený život štvornohých susedov. A to napriek apelom z radov lesníkov či predstaviteľov samosprávy, že maškrty na podnose idú ruka v ruke so stratou prirodzenej plachosti zvierat. O tom by vedeli rozprávať najmä domáci obyvatelia," upozorňujú lesníci.
Odchyt synantropných jeleníc v intraviláne mesta Vysoké Tatry nebol podľa nich jednoduchý, nakoniec sa však podarilo uspať dve aj s jelenčaťom v Tatranskej Lomnici a jednu neďaleko bytovky v Hornom Smokovci. "Keď odchytávame predpokladané matky, ktoré tu stále prinášajú mladé a sú zvyknuté na človeka, postupne odstraňujeme roky sa vlečúci problém," vysvetľuje zoológ ŠL TANAP Jozef Hybler. Ešte stále sa podľa neho po tatranských osadách prechádza do 20 jeleňov a jeleníc s úplnou alebo čiastočnou zmenou plachosti, ktoré si popri pohodlnejšom stravovaní rýchlo zvykli pri ľudských obydliach aj na pokoj od šeliem.
