Komisia pripomenula, že v celej Európe prudko stúpajú nenávistné prejavy a trestné činy z nenávisti a to tak off-line, ako aj on-line, pričom riešenie tejto výzvy si vyžaduje spoločné opatrenia. Aj preto, že členské štáty EÚ trestajú nenávistné prejavy a trestné činy z nenávisti v rôznej miere a v súčasnosti neexistuje právny základ, ako takéto prejavy a trestné činy kriminalizovať na úrovni EÚ.
Treba preto rozšíriť existujúci zoznam trestných činov, ktorý je uvedený v Zmluve o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ). Zabezpečili by sa tým najzákladnejšie spoločné pravidlá o tom, ako definovať trestné činy a sankcie uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.
Eurokomisár pre spravodlivosť Didier Reynders v tejto súvislosti uviedol, že na problém nenávistných prejavov a trestných činov z nenávisti treba rázne reagovať v celej EÚ, a to hneď teraz a aj v budúcnosti. "Dnešná iniciatíva je dôležitým krokom k účinnejšej európskej reakcii na takéto hrozby proti pluralizmu a inkluzívnosti. Nedopustíme, aby tento jav oslabil naše demokracie," uviedol v správe pre médiá.
Iniciatíva EK uvádza viacero podkladov pre rozšírenie zoznamu trestných činov EÚ o nenávistné prejavy a trestné činy z nenávisti. Upozorňuje na ich cezhraničný rozmer, najmä na internete, a na medzinárodné korene ideológií, ktoré stoja za týmito prejavmi a trestnými činmi a ich šírenie prostredníctvom sietí združujúcich členov z viacerých krajín.
Komisia spresnila, že nenávistné prejavy a trestné činy z nenávisti tvoria samostatnú oblasť trestnej činnosti – majú špeciálnu vlastnosť, a to "nenávisť" zameranú na osoby alebo skupiny osôb, ktoré spájajú rovnaké chránené charakteristiky.
Exekutíva EÚ zároveň takéto prejavy a trestné delikty zaradila do oblasti obzvlášť závažnej trestnej činnosti, pretože ohrozujú spoločné hodnoty a základné práva Európskej únie zakotvené v ZFEÚ. Majú škodlivý vplyv na jednotlivcov a ich spoločenstvá a na spoločnosť ako celok.
EK upozornila, že počas pandémie koronavírusu sa zvýšila miera nenávisti voči Rómom, židom, moslimom a osobám ázijského pôvodu. Prejavilo sa to aj rasistickými útokmi a bitkami, násilným šikanovaním, vyhrážaním a rasistickým zneužívaním a 52 percent mladých žien a dievčat zažilo on-line násilie vrátane vyhrážania a sexuálneho obťažovania.
Po získaní súhlasu Európskeho parlamentu musí aj Rada EÚ (členské štáty) jednomyseľne rozhodnúť, že nenávistné prejavy a trestné činy z nenávisti sa budú považovať za ďalšiu oblasť trestnej činnosti. Komisia potom môže navrhnúť právne predpisy, v ktorých sa stanovia najzákladnejšie pravidlá týkajúce sa vymedzenia nenávistného prejavu a trestného činu z nenávisti a ich trestania.
