Sú aj takí, čo sa na vás pozerajú takpovediac cez prsty?
Čo sa týka širšieho okolia – áno, ľudia sú rôzni a pozerajú sa na vás často cez prsty. Sú ľudia, ktorí nechápu psychiatrické diagnózy a považujú ich za charakterovú vadu. Myslím si, že človek, ktorý sa hanlivo vyjadruje o ľuďoch s duševnými problémami, by si mal vyskúšať aspoň jeden deň na takomto oddelení. Asi by svoj názor zmenil. Človek sa môže dostať do takejto situácie. Mám veľa priateľov a tí, s ktorými som v kontakte, reagujú zakaždým, keď mám nejaké starosti a chcú mi pomôcť. Asi som sa narodila pod šťastnou hviezdou...
O chvíľu tu máme Vianoce, čas, keď ľudia zvoľnia tempo a venujú sa sebe, svojej rodine. Ako budú vyzerať sviatky u Feldekovcov?
Priznám sa, že neviem. Ja by som bola najradšej, keby sme boli všetci spolu. Ale zas vieme, aké je to teraz nebezpečné, covid je nevyspytateľný, a keď sa môžeme v rámci vyučovania stretávať cez internet, môžeme aj Vianoce absolvovať virtuálne. Myslím si, že naša rodina by to zobrala viac s humorom ako tragicky. Ide hlavne o to, aby sme tieto pandemické sviatky prežili ako-tak v zdraví a eliminovali riziko šírenia vírusu. To je podľa mňa dôležité. V každom prípade, pri štedrovečernom stole budem s dcérou Aničkou a s manželom Rišom.
Máte už napriek hospitalizácii vianočnú náladu?
Tak trochu áno. Ženy, s ktorými som tu, v nemocnici, urobili nádhernú vianočnú výzdobu. Bude tu aj vianočný stromček. Musím povedať, že je tu neskutočne milý personál, nestretla som sa so žiadnym lekárom, sestričkou, ani so žiadnym pacientom, ktorý by mi pre niečo prekážal alebo mi spôsobil nejakú neurózu. (smiech) Žiaľ, sú tu ľudia, ktorí nemajú s kým tráviť sviatky, a keď ich môžem aspoň na chvíľu rozosmiať, potešiť ich, tak je to pre mňa satisfakcia. Naozaj je na psychiatrii úžasná atmosféra a určite by som bez problémov absolvovala Vianoce aj tu. Ale doma je doma..
