Podľa Zdeňka Svěráka je život len zle napísaný scenár, a preto je odsúdený k zlému koncu. Exkluzívne pre Nový Čas Nedeľa v rozhovore priznal, že dvakrát v živote vážne zlyhal aj on sám.
Rozprávky a príbehy nám často dávajú návod, ako žiť. No na rozdiel od života, v nich vždy víťazí dobro nad zlom. Prečo je to tak?
Myslím si, že literatúra, keď ešte bola v štádiu hovorového tradovania, bola taká útešná vec. Príbehy ľuďom pomáhali prežiť práve preto, že to v nich vždy dobre dopadlo. Hoci v živote to tak nebýva. Zoberme si vetu - ak neumreli, žijú tam šťastne dodnes! To je krásny koniec, s ktorým sa pekne zaspáva. Literatúra vznikla preto, že človek si dokázal napísať krajší scenár ako ten, ktorý skutočne žil.
V oscarovom filme Kolja z roku 1996, na ktorom ste sa podieľali spolu so svojím synom Jánom Svěrákom, okrem iného mapujete aj zlomové obdobie našich spoločných dejín - november 1989. Ako sa naň s odstupom času pozeráte? Nezabudlo sa priskoro, za čo sa bojovalo?
Milan Lasica hovoril, že je dobré, že bol november ´89, ale to, čo sme z neho urobili, je zlé. Tým, že sme mali takých predsedov vlád a prezidentov, ako sú Václav Klaus a Miloš Zeman, že práve nimi tá politika stratila duchovný obsah, ktorý chcel sprítomniť Václav Havel. Dnešná politika je taká bezduchá, že ja sa na ten Pražský hrad ani len nepozriem láskavými očami. Áno, tam sedia najlepší z nás... Nesedia!
Čo prezradil Svěrák o nakrúcaní kultových filmov? Čo považuje za svoje najväčšie hriechy a prečo sa nehanbí za členstvo v komunistickej strane? Čítajte rozhovor v Novom Čase Nedeľa.
