Podľa názoru hlavy štátu sa v novele zavádza ústavne nesúladné nerovnaké postavenie vlastníkov verejných vodovodov na strane jednej a vlastníkov vodovodných prípojok a nehnuteľností, ktorým prípojky slúžia, na strane druhej. TASR o tom informovala Kancelária prezidenta SR.
"Schválený zákon paušálne ukladá vlastníkom verejných vodovodov povinnosť na vlastné náklady zabezpečiť opravy a údržbu cudzieho majetku (vodovodné prípojky zriadené na verejnom priestranstve) bez toho, aby bolo riadne zdôvodnené, prečo je taký režim nevyhnutný," uviedla Čaputová v stanovisku k uplatnenému vetu.
Novela mala umožniť, aby vlastníkom verejného vodovodu či kanalizácie mohla byť len obec alebo mesto, poprípade ich združenia a právnické osoby. Ministerstvo životného prostredia (MŽP) SR ako predkladateľ to zdôvodňovalo posilnením verejného záujmu a riešením problémov v aplikačnej praxi.
Pozmeňujúcim návrhom poslanci do novely doplnili ustanovenie o zabezpečení jednotného prístupu k opravám a údržbám vodovodných prípojok, ktoré sú realizované vo verejnom priestranstve. Zabezpečovať ich má vlastník verejného vodovodu, na ktorý je vodovodná prípojka pripojená.
Právna úprava mala tiež definovať malú čistiareň odpadových vôd do 50 ekvivalentných obyvateľov, slúžiacu na individuálne čistenie splaškových odpadových vôd z rodinných domov, menších penziónov či chát.
Novela upravuje kompetencie okresných úradov v rámci dohľadu nad verejnými vodovodmi a kanalizáciami. Legislatívna zmena tiež spresňuje a doplňuje podmienky na správu prevádzkovateľa a povinnosti pre vlastníka verejného vodovodu či kanalizácie. Zavádza aj rovnaké postavenie subjektov, ktoré zabezpečujú výstavbu a prevádzkovanie vodovodných potrubí verejných vodovodov a stokových sietí kanalizácií mimo zastavaného územia obce.
