Pre TASR to uviedol predseda Súdnej rady SR Ján Mazák v reakcii na návrh nového trestného činu šírenia nepravdivej informácie v rámci novely Trestného zákona z dielne rezortu spravodlivosti. Za pozitíva navrhovanej novely považuje snahu zaviesť alternatívne tresty, zvýšenie dolnej hranice malej škody, zmeny v postihovaní drogovej činnosti či snahu efektívnejšie chrániť životné prostredie.
"Európsky súd pre ľudské práva aj Súdny dvor EÚ v ustálenej judikatúre zdôrazňujú, že sloboda prejavu sa nevzťahuje len na informácie alebo myšlienky, ktoré sú prijímané so súhlasom, sú považované za neškodné, prípadne bezvýznamné, ale aj na všetky informácie a myšlienky, ktoré urážajú, šokujú alebo znepokojujú štát alebo časť obyvateľstva," priblížil šéf Súdnej rady.
Zdôraznil, že právne názory najvyšších európskych súdov sú ako zákony. "Neradno ich nerešpektovať. A ak sa už chceme s nimi rozísť, musíme na to mať silnejšie dôvody, ako sú argumenty, ktoré používajú. Sme pri koreni problému. Nie som si vôbec istý, či by sme dokázali také robustné dôvody na odklon od citovanej judikatúry spoľahlivo nájsť a obhájiť pred naším Ústavným súdom a medzinárodnými súdmi."
Upozornil, že aj vyšetrovanie a dokazovanie naplnenia znakov skutkovej podstaty tohto trestného činu by mohlo naraziť na viaceré prekážky. "Vidím predovšetkým problém v dokazovaní subjektívnej stránky tohto trestného činu. Dokážeme, že páchateľ chcel šíriť nezmysel, alebo aspoň vedel o tom, že šíri blud, napríklad o očkovaní proti ochoreniu COVID-19?" Prínos navrhovaného ustanovenia vidí skôr vo všeobecnej prevencii, v odstrašení tých, ktorí úmyselne budú dezorientovať, klamať a strašiť ľudí, než v reálnom odsúdení. "Trestná politika štátu môže, podľa môjho názoru, použiť aj takúto metódu," povedal Mazák pre TASR.
