Kremeľ zároveň informoval, že Putin nastolil potrebu okamžite začať rokovania s cieľom vypracovať jasné dohody, ktoré vylúčia akékoľvek ďalšie rozširovanie NATO na východ. Podľa Kremľa najnovšia kríza na Ukrajine sa odohráva na pozadí "aktívneho vojenského osvojovania si územia Ukrajiny" zo strany krajín NATO, čo Rusko vníma ako priamu hrozbu pre svoju bezpečnosť.
Agentúra AFP pripomenula, že k Johnsonovej intervencii došlo po dvojdňovom summite združenia G7, na ktorom zástupcovia členských krajín varovali Moskvu pred rozsiahlymi následkami, ak napadne Ukrajinu – bývalú republiku Sovietskeho zväzu.
Skupina G7, ktorú tvorí Británia, Kanada, Francúzsko, Nemecko, Taliansko, Japonsko a Spojené štáty, jednomyseľne odsúdila Rusko a v podobnom jazyku ho varovala pred vážnymi následkami, pričom naznačila, že ak Rusko bude ignorovať diplomatické riešenie krízy, na stole sú všetky možnosti, vrátane rozsiahlych politických a ekonomických sankcií.
Agentúra AFP poznamenala, že Londýn a Moskva sa len zriedka v priamom kontakte, odkedy Londýn po útoku chemickými zbraňami v anglickom meste Salisbury vyhostil desiatky ruských diplomatov. Británia vtedy obvinila Rusko z pokusu o vraždu bývalého dvojitého agenta Sergeja Skripaľa a jeho dcéry, ktorý bol spáchaný v roku 2018 a údajne nervovoparalytickou látkou novičok.
Spojené kráľovstvo predtým obvinilo Kremeľ, že stál aj za smrťou iného bývalého ruského agenta, Alexandra Litvinenka, ktorý zomrel v roku 2006 na otravu ožiarením.
