Vo vyhlásení Ruska sa uvádza, že tento prístup nie je prejavom obáv o osud krajín a ľudí, ale pokusom zvaliť vinu na samotné rozvojové štáty a vytvoriť nový nástroj, ktorým sa bude "diktovať vaša vízia plnenia klimatických záväzkov". Ruský veľvyslanec pri OSN Vasilij Nebenzia po hlasovaní v OSN konštatoval, že "medzinárodné spoločenstvo je hlboko rozdelené v otázke klímy".
Dodal, že to bolo vidno už na klimatickom summite v škótskom meste Glasgow, kde však "nevyhnutnosť dosiahnuť konsenzus prinútila našich západných kolegov, aby sa správali demokraticky a brali do úvahy pozície všetkých krajín". Upozornil súčasne, že "teraz (na pôde OSN) vidíme nedemokratický pokus o ignorovanie názorov tých 80 členov OSN, ktoré nepodporili text (rezolúcie)," a ktoré si nedali nanútiť postoj klimatických aktivistov.
Rusko naposledy využilo svoje veto v Bezpečnostnej rade OSN v júli 2020 pri hlasovaní o rezolúcii navrhnutej niekoľkými západnými krajinami a týkajúcej sa cezhraničnej pomoci Sýrii. Neskôr bolo k tejto otázke prijaté kompromisné uznesenie. Za posledný rok a pol bolo veto v Bezpečnostnej rade OSN použité iba raz: tentoraz zo strany USA.
Zástupca Spojených štátov 31. augusta 2021 hlasoval proti rezolúcii o trestnom stíhaní, rehabilitácii a reintegrácii zahraničných teroristických bojovníkov. Spoluautormi tohto projektu rezolúcie boli Rusko, Čína, Belgicko, Francúzsko, Nemecko, dodala agentúra TASS.
