Súčasne avizoval, že v júli budúceho roku sa uskutoční referendum o ústavných reformách. V prejave k národu odvysielanom v štátnej televízii Kajs Saíd ohlásil, že od 1. januára sa bude organizovať séria ľudových "konzultácií" týkajúcich sa najmä dodatkov do ústavy a zákona o voľbách, ktoré budú následne predložené na schválenie v referende vypísanom na 25. júla 2022.
Ústava z roku 2014, ktorá v Tunisku zaviedla hybridný prezidentsko-parlamentný systém, bola vnímaná ako kompromis medzi vplyvnou islamisticky orientovanou Stranou obrody (an-Nahda) a jej sekulárnymi rivalmi. Mnohí Tunisania však vnímajú, že tento politický systém zlyhal, vytvoril prostredie pre korupciu a nekonečné "slepé uličky" bez vyriešenia hlbokých sociálnych a ekonomických problémov krajiny.
Koncom júla, keď sa Tunisko zmietalo v politickej a hospodárskej kríze znásobenej pandémiou koronavírusu, prezident Saíd odvolal z funkcie premiéra Hišáma Mašíšího a jeho vládu a následne pozastavil činnosť parlamentu, najprv na 30 dní. Krajinu spravoval prostredníctvom vydávania prezidentských výnosov a pozastavil aj platnosť niektorých častí ústavy.
Podľa agentúry AFP tým prezident uvrhol Tunisko do ústavnej krízy. Saíd však tvrdí, že koná v súlade s ústavou. Kritici to označili za prevrat. Prezident odvtedy prepustil desiatky vládnych úradníkov a niektorí jeho kritici boli zatknutí alebo umiestnení do domáceho väzenia, pripomenula svojho času agentúra DPA.
Tunisko, ktorému sa ako jedinej krajine v regióne severnej Afriky podarilo po udalostiach tzv. arabskej jari v roku 2011 zvládnuť prechod k demokracii, trpí vážnou hospodárskou krízou, ktorá postihuje najmä mladých ľudí. Situáciu ešte zhoršila pandémia nového koronavírusu.
