Vzácny šperk je totiž prvým nálezom svojho druhu v ďalekej chladnej Škandinávii. Odborníci predpokladajú, že by mohlo ísť o dar byzantského panovníka náčelníkovi Vikingov. O jedinečný nález sa postaral 54-ročný Frants Fugl Vestergaard s detektorom kovov na poli v západnom Jutsku v Dánsku. Nanešťastie sa na mieste nachádzala iba jedna zlatá náušnica z páru.
„Pre nás je to celkom unikátne. Vieme len o desiatich až dvanástich ďalších exemplároch po celom svete, ale nikdy predtým sme žiadnu nenašli v Škandinávii,“ uviedol Peter Pentz, expert z Dánskeho národného múzea, kde je náušnica vystavená. Ako sám priznal, predpokladali skôr, že na takýto objav narazia pri veľkom zlatom poklade či v kráľovskej hrobke, a nie na náhodnom poli. Náušnicu, pochádzajúcu z 11. storočia, tvorí zlatá platnička v tvare polmesiaca v ráme zo zlatých nití.
Jej ozdobná, ale mierne poškodená glazúra zachytáva dva vtáky okolo rastliny, symbolizujúcej strom života. Tento typ šperku je príznačný pre výrobcov z Byzantskej ríše, Egypta či Sýrie. Objav je tak dôkazom, že Vikingovia mali kontakty s civilizáciami v okolí Stredozemného mora.
Podľa Pentza si predkovia dnešných Škandinávcov so sebou z obchodných a vojenských výprav nosili prevažne mince, šperky len zriedka. Experti z múzea preto predpokladajú, že šlo skôr o dar byzantského panovníka vysokopostavenému Vikingovi.
