A tak obranca Tomáš Hubočan pomohol Slovákom k postupu na majstrovstvá Európy, kde v tomto roku odohral v E-skupine všetky tri zápasy slovenského tímu. Postupne však jeho rola v národnom tíme slabla a na novembrovom reprezentačnom zraze sa už ani neobjavil.
Bolo to z rodinných dôvodov, lebo Hubočan si uvedomil, že rodina už musí dostať prednosť. A tak už aj oficiálne pre denník Šport potvrdil, že vo veku 36 rokov sa so slovenským národným tímom rozlúčil druhýkrát a definitívne.
"V roku 2021 som nemal prakticky žiadne voľno. Neustále som mal buď klubové, alebo reprezentačné povinnosti. Na začiatku roka sa mi narodil tretí syn, takže keď som nebol doma, manželka mala na starosti tri deti.
Sama v zahraničí to mala náročné. Aj preto som vynechal novembrový zraz. Počas neho som si definitívne uvedomil, že už sa to nedá skĺbiť. Rolu v rozhodovaní zohral aj vek," vysvetlil Tomáš Hubočan.
V reprezentácii Slovenska odohral 73 zápasov, bol tam takmer 15 rokov. Gól síce nestrelil, ale v obrannej formácie si svedomito plnil povinnosti, neuhol pred žiadnym súbojom. Na klubovej úrovni stále pôsobí v cyperskom tíme Omonia Nikózia, zmluvu do konca tejto sezóny chce dodržať.
"Celý čas, ktorý som prežil v reprezentácii s fantastickými ľuďmi, ma veľmi teší. Bola to paráda a náramne som si to užil. Z trénerov som si najviac rozumel s dvojicou Ján Kozák st. - Štefan Tarkovič. Čo sa týka spoluhráčov, nemôžem povedať jedno meno. Za toľké roky som mal neskutočne veľa 'parťákov'. Najlepšie som vychádzal s tými, ktorí tam boli najdlhšie," pokračoval Hubočan.
Účastník dvoch záverečných turnajov majstrovstiev Európy vybral aj jeden zápas, ktorý mu v najcennejšom drese najviac utkvel v pamäti. "Bol to záverečný skupinový súboj na ME 2016 vo Francúzsku proti Angličanom. Po heroickom výkone sme vtedy udržali bezgólovú remízu a postúpili do osemfinále," dodal Hubočan pre Šport.
