Zo štúdie a hodnotenia jasne vyplýva, že Slovensko má v tejto oblasti investičný dlh a takýto stánok pre kultúru a kongresy potrebuje. Predložený projekt je spoločensky a ekonomicky návratný a na jeho financovaní sa musí podieľať verejný aj súkromný sektor.
Štúdia je výstupom niekoľkoročného snaženia aktivistov a ľudí z „fachu“. „Na Slovensku a v Bratislave je obrovský investičný deficit v oblasti kultúry a kongresov. Štát a verejný sektor v tejto oblasti 30 rokov zlyhával. Neexistuje moderná infraštruktúra, nemáme kde robiť svoju prácu na úrovni, ktorá by bola adekvátna pre krajinu, ktorá si hovorí vyspelá. V tejto oblasti nás predbieha aj Balkán. V demokracii, tam, kde dlhodobo zlyháva štát, supluje túto úlohu občianska spoločnosť a preto sme sa rozhodli konať. Chceli sme priniesť taký projekt, ktorý by mohol slúžiť všetkým: malým i veľkým organizátorom z oblasti hudby, výtvarného umenia, kultúry či kongresov,“ hovorí hudobník Martin Valihora, jeden z iniciátorov projektu a člen OZ NKKC.
ODBORNOSŤ A TRANSPARENTNOSŤ
Podľa Róberta Vassa z OZ NKKC musí byť projekt kultúrneho a kongresového centra čisto odbornou témou a oceňuje, že Vláda SR zvolila taký postup, ktorý vyžadoval najskôr dáta a realizáciu štúdie. „Bol to mimoriadne náročný proces a v spolupráci s ÚHP sme sa veľa naučili. Viedli sme tvrdé, ale odborné diskusie a na tomto projekte sme strávili niekoľko rokov. V tejto súvislosti mi dovoľte poďakovať odborníkom, ktorí sa spolupodieľali na vypracovaní štúdie uskutočniteľnosti, ale aj analytikom Útvaru hodnoty za peniaze a Inštitútu kultúrnej politiky, s ktorými sme strávili desiatky, ba až stovky hodín konzultácií za dôležité vstupy v rámci hodnotenia nami predloženej štúdie. Som presvedčený, že štúdia je po odbornej, metodologickej či analytickej stránke vysoko odborným a kvalifikovaným materiálom, ktorý spĺňa aj tie najnáročnejšie kritériá. Tento proces bola novinka nielen pre nás, ale aj pre ÚHP,“ hovorí Róbert Vass z OZ NKKC.
Nezávislosť, transparentnosť a vysoký štandard celého procesu podčiarkuje okrem zloženia pracovnej skupiny, ktorá sa spolupodieľala na tvorbe štúdie uskutočniteľnosti aj prieskum trhu, v rámci ktorého oslovila pracovná skupina celkovo trinásť verených aj súkromných subjektov so žiadosťou o spoluprácu. „Realizovali sme prieskum trhu, aby sme zistili, kto je ochotný ísť do tohto projektu, za akých podmienok a čo je ochotný do projektu vložiť. Istým spôsobom sme išli nad rámec toho, čo sa od nás vyžadovalo, a to len preto, aby sme dokázali priniesť čo najlepší a v horizonte niekoľkých rokov aj realizovateľný projekt,“ vysvetľuje architekt Peter Beňuška, ktorý bol donedávna hlavným architektom Európskej komisie. Z trinástich subjektov reagovalo pozitívne osem subjektov a postupnými procesmi sa OZ NKKC dopracovalo k hodnoteniu troch subjektov – Nové Lido, Incheba a Trnavské Mýto. „Bratislava má dnes veľký investičný dlh čo sa týka kongresovej aj kultúrnej infraštruktúry, a tak verím, že všetky tri projekty dokážu Bratislavu pozdvihnúť a zároveň sa dopĺňať, aby zviditeľnili naše hlavné mesto na kultúrnej a kongresovej mape Európy. Dnes je však dôležité pozrieť sa na realizovateľnosť projektov s najmenším počtom rizík,“ hovorí Peter Nitschneider z pracovnej skupiny NKKC. Pracovná skupina určila z multikriteriálnej analýzy ako najvhodnejší projekt na realizáciu kultúrneho a kongresového centra lokalitu na Trnavskom mýte.
EKONOMICKÉ PRÍNOSY PROJEKTU
Odborníci sa zhodli aj v tom, že v prípade Národného kultúrneho a kongresového centra musí byť víťazom Slovensko a nie súkromný developer, preto sa na financovaní tohto centra musí jednoznačne samotný developer aj podieľať.
Národné kultúrne a kongresové centrum ako projekt má ambíciu zvyšovať kultúrnu a spoločenskú hodnotu lokality, mesta a krajiny. Zvyšuje vedomostnú spoločnosť, reputáciu a image krajiny. Je to primárne centrum kultúry a umenia a miestom socializácie. Stánok pre výstavy, koncerty, konvergencie, diskusie, galérie či knižnice.
Len na daniach a odvodoch by totiž malo pritiecť do štátneho rozpočtu z tohto projektu ročne až 9,4 mil. eur. Miestna a územná samospráva si môže vďaka kultúrnemu a kongresovému centru prilepšiť na dani z ubytovania a podielových daniach z príjmu fyzických osôb 1,8 mil. eur a celkový ekonomický dopad zahŕňajúci výdavky účastníkov za ubytovanie, reštauračné a obchodné služby, dopravu, výdavky organizátorov na prenájom priestorov či techniky bol vypočítaný na hodnotu 39,4 mil. eur ročne. Analytici vypočítali, že plná výkonnosť Národného kultúrneho a kongresového centra vytvorí naprieč celou ekonomikou viac ako 1130 nových pracovných miest na plný úväzok.
PRÍLEŽITOSŤ PRE SLOVENSKO
Krajina má aktuálne historicky jedinečnú príležitosť zrealizovať moderný kultúrny a kongresový stánok a splatiť investičný a kultúrny deficit, ktorý ho ťaží už niekoľko desaťročí. Dôležitým míľnikom je slovenské predsedníctvo v Európskej únii v roku 2030. Vzhľadom na ďalšie plánované slovenské predsedníctvo v Rade EÚ v prvom polroku 2030 (SK PRES 2030), je potrebné už dnes hľadať logistické riešenia a vhodné reprezentatívne priestory na tento účel. Súčasťou slovenského predsedníctva bude organizácia desiatok oficiálnych podujatí, samitov, ale aj mnoho sprievodných konferencií. Potrebu takéhoto centra pociťovalo Ministerstvo zahraničia SR už počas organizácie predchádzajúceho predsedníctva v Rade EÚ v 2. polroku 2016 (SK PRES 2016), kedy bolo na tento účel nutné využívať a dodatočne upraviť budovu Slovenskej filharmónie. Dôsledkom bolo nútené vysťahovanie filharmónie na obdobie pol roka z budovy.
,,V kongresovom turizme vidíme obrovský potenciál, ako naštartovať cestovný ruch v postpandemickej dobe. Pre našu agentúru je mimoriadne dôležité pracovať s exaktnými dátami, preto vítam túto iniciatívu občianskeho združenia,“ dodáva generálny riaditeľ agentúry Slovakia Travel Václav Mika.
,,Podujatia z kategórie MICE (Meetings, Incentives, Conferences, Exhibitions) sú vo svetových metropolách významnou časťou turizmu. Napriek tomu, aký obrovský prínos má cestovný ruch v tvorbe HDP je na Slovensku stále nedoceneným sektorom. Vznik národného kultúrneho a kongresového centra má potenciál zásadne pomôcť rozvoju obchodného turizmu. Bratislava by sa tak dostala na svetovú mapu kongresového cestovného ruchu a priestory centra by slúžili aj na koncerty a rôzne kreatívne, či kultúrne podujatia. Som rád, že občianske združenie NKKC túto tému profesionálne podchytilo a radi budeme spolupracovať na rozvoji kongresovej turistiky v Bratislavskom kraji,” uviedol Juraj Droba, bratislavský župan.