Ako TASR v piatok informovala hovorkyňa ústavu Dana Kamenická, kým počas celej prvej a druhej vlny pandémie nového koronavírusu bolo v národnom ústave hospitalizovaných celkovo 14 takýchto detí, od polovice októbra sa lekári starali o ďalších osem detí.
Reumatológ Detskej kliniky Lekárskej fakulty Univerzity Komenského a NÚDCH Tomáš Dallos vysvetlil, že ide o potenciálne veľmi závažné ochorenie, preto sú spravidla všetci pacienti hospitalizovaní. Všetkých akútnych pacientov ošetrujú či prijímajú na ďalšie oddelenia cez oddelenie urgentného príjmu. O detských pacientov sa okrem pediatrov a lekárov intenzívnej medicíny starajú aj neurológovia, chirurgovia či rádiológovia.
Závažnosť priebehu tohto ochorenia je podľa odborníka u konkrétneho dieťaťa nepredvídateľná. Upozornil, že jeho klinický stav sa môže náhle zhoršiť. PIMS sa podľa slov Dallosa u detí doposiaľ hospitalizovaných v NÚDCH najčastejšie prejavil po piatich až šiestich týždňoch, respektíve od 22 až 60 dní od potvrdeného ochorenia COVID-19. Deti prichádzali do NÚDCH na štvrtý až piaty deň horúčok, väčšinou s gastrointestinálnymi a kožnými príznakmi. Niektoré mali začínajúce závažné príznaky, najmä výrazný pokles krvného tlaku.
Dallos považuje za "pozoruhodné", že aj napriek ťažkému priebehu u niektorých detí je úprava klinického stavu pri tomto ochorení pomerne rýchla a kompletná. "Väčšina detí bola hospitalizovaná okolo ôsmich dní. Dlhšie to bolo u detí so závažnejším priebehom, ktoré vyžadovali aj starostlivosť na Detskej klinike anestéziológie a intenzívnej medicíny NÚDCH," dodal s tým, že celkovo v týchto prípadoch išlo o hospitalizáciu do 20 dní.
