Občianske združenie vytvorilo Pracovnú skupinu kvôli odbornej príprave a kompetentnému posúdeniu potenciálnych lokalít, ako aj kvôli odbornému a transparentnému odporučeniu budúceho partnera projektu NKKC.
Počas celého procesu transparentne komunikovalo so zúčastnenými subjektami, k čomu vie doložiť potrebnú dokumentáciu. Pracovná skupina pristupovala k vypracovaniu štúdie uskutočniteľnosti odborne, nezávisle a transparentne, a vychádzala len z tých podkladov, ktoré jej boli poskytnuté od oslovených developerov. „Na metodológii a znení štúdie sme spolupracovali s ÚHP a Inštitútom kultúrnej politiky.
Odmietame akékoľvek prepojenie Pracovnej skupiny na ktoréhokoľvek z troch finálne posudzovaných kandidátov a zaručujeme sa za to, že štúdia uskutočniteľnosti bola realizovaná odborne s cieľom posunúť diskusiu o vzniku kultúrneho a kongresového centra na vyššiu odbornú úroveň, čomu má slúžiť samotná štúdia ako dôležitý informačný podklad,“ hovorí Martin Javorček z Pracovnej skupiny NKKC.
OZ NKKC nerozhodovalo o lokalite, ale na základe vopred známych kritérií hodnotilo finálne tri projekty a odporučilo v štúdii uskutočniteľnosti projekt s najmenšími rizikami, ktorý je realizovateľný v časovom horizonte do slovenského predsedníctva v Rade EÚ v roku 2030. Na základe spracovanej štúdie Vláda SR môže rozhodnúť o ďalších krokoch.
Z predložených a posudzovaných dokumentov jasne vyplýva, že projekt Nový Istropolis je v najpokročilejšej fáze s veľmi podrobným spracovaním. Za týmto projektom a hodnotením si Pracovná skupina jednoznačne stojí. Opiera sa pritom o 300 stranovú odbornú štúdiu uskutočniteľnosti, ktorá do úvahy okrem iného brala také kritériá ako lokalitu, pozemky, rozpracovanosť projektu, súlad dispozičného riešenia s plánmi a očakávaniami NKKC, synergie zámeru NKKC s plánmi developera a jeho realizačné skúsenosti.
Tieto fakty sú založené na dátach a sú ľahko overiteľné. „Jednoznačne treba povedať, že projekt Incheba bol z hľadiska rozpracovanosti z troch finálne hodnotených projektov najmenej pripravený. Bol to projekt, ktorý mal veľmi pôsobivo prezentovanú vizuálnu stránku bez toho, aby bolo možné objektívne hodnotiť základné parametre projektu ako takého,“ upozorňuje architekt Peter Beňuška, ktorý sa podieľal na hodnotení projektov.
K podobnému záveru dospeli aj analytici ÚHP, ktorí v hodnotení konštatujú, že: „MF SR si od Incheby dožiadal podklady k stavebným, technickým a nákladovým špecifikáciám s cieľom ekonomicky porovnať lokality. Podľa predložených podkladov ide o rekonštrukciu Expo arény, nie o pôvodne verejne prezentovaný projekt Incheby. Na základe dostupných podkladov nie je možné komplexne vyhodnotiť lokalitu Incheby,“ uvádzajú analytici ÚHP.
„Projekt Nové LIDO bol kvalitne pripravený návrh vo forme architektonickej štúdie. Z hľadiska funkčnosti a prepracovanosti spĺňal náročné kritériá, ktoré sú kladené na kultúrne a kongresové centrá. Projekt je však situovaný do lokality, ktorej v súčasnosti chýba a aj v najbližšej budúcnosti bude chýbať základná infraštruktúra. Ide síce o atraktívne situovanú zónu na nábreží Dunaja, ale zatiaľ bez sociálneho, spoločenského či kultúrneho zázemia. Aby sa to mohlo zmeniť, bude tu ešte dlhé obdobie prebiehať stavebný ruch.
No a v neposlednom rade realizácia tohto projektu je časovo náročná aj kvôli potrebe zmeny územného plánu situovanej lokality. Rozhodnutie mestského zastupiteľstva mesta Bratislava o územnom pláne tejto zóny je komunálno-politickou otázkou, ktorej výslednú verziu a hlavne časovú náročnosť možno len ťažko predvídať. To vnáša do projektu ako takého značné riziká,“ hovorí Beňuška.
„Máme za to, že pri projektoch takéhoto významu by štát mal prihliadať najmä na kritérium efektivity a najlepšej hodnoty za peniaze v danom čase. A tieto kritériá najlepšie spĺňa práve projekt Nový Istropolis,“ hovorí Peter Beňuška. Pracovná skupina si stojí za týmto názorom a opiera sa o prepracovaný 300 stranový dokument, ktorý tvorili odborníci viac ako polroka. V tomto projekte, ktorý má celkovú hodnotu 104 miliónov (s DPH), by nemalú čiastku hradila spoločnosť Immocap.
Za štúdiou uskutočniteľnosti a jej odbornými závermi si jednoznačne stojíme a vyzývame ostatné dotknuté subjekty, ktoré neuspeli v bodovom hodnotení, aby komunikovali odborne a hlavne fakticky. Pretože diskusia o projekte Národného kultúrneho a kongresového centra by mala v prvom rade vždy vecná a odborná. Štúdia uskutočniteľnosti je dobrým základom na takúto vecnú a odbornú diskusiu.
Slovensko si zaslúži kvalitné centrum pre kultúru a kongresy. Opätovné porovnávanie projektov napríklad vo forme verejnej prezentácie vítame, nakoľko odborná i laická verejnosť má právo oboznámiť sa s detailnými závermi a faktami obsiahnutými v štúdii, ako aj s rozpracovanosťou a pripravenosťou samotných projektov. Verejnosť sa so štúdiou môže oboznámiť na stránke OZ NKKC www.nkkc.sk.
