Po odchode do dôchodku pani magistry z málinskej a cinobanskej lekárne hrozilo, že o lekárenské služby obce úplne prídu. Zachrániť sa to rozhodla farmaceutka Zuzana (37), ktorá sa po vyše siedmich rokoch vrátila zo Švajčiarska. Spojila sily so samosprávami, a bez predchádzajúcej skúsenosti s použitím obecných zdrojov vybudovali novú lekáreň a jej pobočku. Lekárnička si ich od obcí prenajíma a prevádzkuje.
„Trvalo zhruba jeden a pol roka, kým sme mohli otvoriť. Podľa platnej legislatívy nevyhovovali priestory ani v jednej z dedín, a tak sme hľadali riešenie,“ ozrejmila Zuzana, ktorú teší, že sa jej projekt dotiahol do úspešného konca. „Ľudia sú radi a vidím ich vďačnosť, že nemusia cestovať do mesta, čo mi dodáva spokojnosť. Hlavne starší to ocenia najviac. Zatiaľ som na obe lekárne sama, ale zvládam to,“ vraví lekárnička, ktorá rok po vysokej škole odišla s manželom do Švajčiarska, kde tiež pracovala ako farmaceutka.
Aj napriek druhému domovu, ktoré jej Švajčiarsko poskytlo, ju to s mužom ťahalo naspať domov, a taktiež jej chýbala aj rodina. Podľa Zuzky sa švajčiarska a slovenská lekáreň nedajú veľmi porovnať. „Oni majú iné napríklad už len recepty. Kompetencie lekárnika sú posunuté inde a vyššie. Vo Švajčiarsku je lekárnik prvý kontakt pred lekárom, ale u nás to tak úplne nie je. Niekedy človek nemusí ísť k lekárovi a vie mu pomôcť aj lekárnik a usmerniť ho ďalej“ uviedla. Hlavný rozdiel medzi slovenskými a švajčiarskymi zákazníkmi vidí aj vo financiách. „Boli tam aj sociálne slabší, ale tu je to na dennom poriadku. Ľudia sa musia rozhodnúť, ktorý liek si kúpia a kedy. Toto mi je veľmi ľúto,“ zakončí Zuzana, ktorá je však rada, že sa vrátila na Slovensko.