"Príliš dlhé skúšobné doby sa v praxi z hľadiska postojov páchateľa k spáchanej trestnej činnosti a miery úspešnosti reintegrácie páchateľa do spoločnosti neosvedčili a ukázali sa, ako kontraproduktívne," argumentuje rezort v dôvodovej správe k legislatívnemu návrhu, ktorý je momentálne v medzirezortnom pripomienkovom konaní.
Ministerstvo tvrdí, že pri neúmerne dlhej skúšobnej dobe sa výrazne zvyšuje riziko konaní, ktoré môžu odôvodňovať rozhodnutie súdu o jej neosvedčení. "Dlhá doba medzi spáchaním trestného činu a koncom skúšobnej doby tiež spôsobuje, že sa stráca účel trestu a jeho prevýchovný efekt. Neprimerane dlhá skúšobná doba má vplyv na osobný a pracovný život odsúdeného, na jeho rodinu a na možnosti začleniť sa primerane situácii do spoločnosti, čo má opačný efekt, ako je prevýchova páchateľa," spresnil rezort.
Návrh presnejšie definuje aj podmienky, ktoré musí podmienečne odsúdený dodržiavať, aby súd nerozhodol o výkone trestu. "Odsúdený nesmie počas skúšobnej doby spáchať trestný čin, inak súd rozhodne, aj v priebehu skúšobnej doby, že trest odňatia slobody vykoná. Odsúdený nesmie počas skúšobnej doby spáchať ani priestupok, ktorý by mohol byť kvalifikačným znakom podľa tohto zákona, alebo priestupok druhovo rovnaký ako trestný čin, za ktorý mu bol uložený podmienečný odklad výkonu trestu," píše sa v návrhu zákona s tým, že odsúdený musí dodržiavať aj podmienky dohľadu a ďalšie uložené obmedzenia.
Ministerka spravodlivosti Mária Kolíková predstavila začiatkom decembra návrh novely Trestného zákona. Po novom chce presadiť výraznejšie využívanie alternatívnych trestov namiesto odňatia slobody či rozlišovanie užívateľov od výrobcov drog. Okrem iného by mohlo byť dôvodom na udelenie vyššieho trestu spáchanie trestného činu pre výkon povolania. Návrh upravuje aj problematiku sexuálnych trestných činov či šírenia dezinformácií. Tiež navrhuje zvýšiť spodnú hranicu malej škody z pôvodných 266 eur na 500 eur.