Keď hodujú aj otroci
Aj Rimania radi oslavovali uprostred zimy znovuzrodenie. Ich oslavy poznáme ako saturnálie. Išlo o slávenie boha poľnohospodárstva a času – Saturna. Spočiatku sviatok trval len jediný deň, časom sa však natiahol na festival trvajúci od 17. do 24. decembra. Vrcholil veľkou hostinou, brumáliou. Saturnálie patrili k najveselším a najobľúbenejším sviatkom. Ľudia si vymieňali darčeky, pili a hodovali, k oslavám dokonca pozývali aj otrokov a vymieňali si s nimi úlohy.
Neboli to však len Gréci či Rimania, ktorí si zimný slnovrat spájali s narodením božského dieťaťa. Ďalším veľkým náboženstvom spájajúcim božské zrodenie s prostriedkom zimy bol mitraizmus. Mitra bol perzský slnečný boh, ktorého dlhé storočia oslavovali aj v starovekom Ríme. Narodil sa uprostred zimy panne a ľudstvo mal spasiť od hriechov. Podobný osud mal aj egyptský boh Horus, ktorý sa narodil bohyni Isis.
Na ďalekom severe
Zimný slnovrat oslavovali aj v iných častiach Európy. Tak napríklad dávni obyvatelia Škótska ešte v časoch lovcov a zberačov považovali zimný slnovrat za mocný spirituálny moment, ktorý zastaví neustále silnejúcu temnotu a po malých krokoch umožní slnku návrat. Zimný slnovrat jednoducho bol symbolom znovuzrodenia a nádeje od dávnoveku.
Jeho oslavy boli o to radostnejšie, že práve v tomto období dozreli fermentované, teda alkoholické nápoje, ktoré robili z osláv okolo ohňov predchodcov dnešných večierkov. Zapaľovanie ohňov tiež malo odohnať zlých duchov, zvieracie obete zase priniesť zdravú a bohatú úrodu. Tieto oslavy možno nájsť pod označením yule, ktoré vzniklo zo staronórskeho slova jól, čo bolo meno zimných osláv.
Zvyk zdobiť si príbytky borovicami či ich konárikmi pochádza práve z týchto zimných osláv. Hoci dnes vešiame na stromčeky najrôznejšie predmety, pôvodne sa zdobili len telesami z oblohy, teda mesiacom, slnkom, hviezdami a darčekmi pre rôzne božstvá.
