Radosť uprostred zimy
Zimný slnovrat sa oslavoval nielen v Európe. V dávnej Číne sa slávil sviatok známy ako príchod zimy. Oslavovalo sa, že sa dni opäť predlžujú a že sa vracia pozitívna energia. Oslavy boli len 6 týždňov pred oficiálnym príchodom čínskeho nového roka.
Slávenie prostriedku zimy poznali aj severoamerické kmene. Napríklad v západnom Novom Mexiku kmeň Zuni oslavoval zimný slnovrat ako začiatok nového roka pomocou tanečnej ceremónie Shalako. Predchádzal mu pôst a obdobie modlitieb. Po tom, čo kňaz potvrdil, že dni sa znova predlžujú, sa začali oslavy. Tanečníci mali na sebe masky s vtáčími hlavami, ktoré symbolizovali poslov bohov. Tancovalo sa spolu štyri dni, počas ktorých sa vyberali noví tanečníci pre oslavy v nasledujúcom roku.
Aj kmeň Hopi žijúci v severnej Arizone slávil slnovrat. Ich oslavy sa nazývali Soyal. Slávilo sa, že slnečný boh sa znova ujíma svojich povinností. Oslavy prebiehali celú noc, zakladali sa ohne, tancovalo sa a dokonca sa zvykli rozdávať aj darčeky.
Do horúcich kúpeľov
Trochu odlišné oslavy slnovratu mali v Japonsku. Pod názvom Toji slávili predovšetkým poľnohospodári, vítajúc návrat Slnka. Opäť sa zapaľovali ohne, aby povzbudili návrat slnka. Na slávnej hore Fudži zakladali 22. decembra každý rok obrovskú vatru. K príjemným a rozšíreným zvykom boli aj horúce kúpele.
Do vody sa pridávali yuzu, čo je druh citrusov. Tie odháňali choroby a prinášali pevné zdravie. Šťastie naopak prinášalo jedenie japonského druhu tekvice známeho pod menom Kabocha. Zdá sa, že ľudstvo bez veselých sviatkov prinášajúcich nádej jednoducho zimu nevydrží. Bez ohľadu na kultúru či náboženstvo znamená zimný slnovrat dôležitý obrat a prísľub nových začiatkov.
