S odvolaním sa na zdroj oboznámený so záležitosťou o tom informovala agentúra AFP. Laureátka Nobelovej ceny mieru je vo väzbe, odkedy generáli pri prevrate 1. februára zosadili jej vládu, čím ukončili krátke obdobie demokracie v tejto krajine juhovýchodnej Ázie. Celonárodné protesty proti prevratu vojenská junta krvavo potlačila. Podľa miestnej monitorovacej skupiny bolo zabitých vyše 1300 ľudí a ďalších viac než 11.000 osôb zadržali.
Su Ťij (76) si mala v pondelok vypočuť verdikt v prípade obvinení, že nelegálne doviezla a vlastnila vysielačky, čo má byť najnovší zo série rozsudkov voči nej, ktorými by ju mohli uväzniť po zvyšok života.
Sudcovia však proces bez vysvetlenia odročili na 27. decembra, uviedol zdroj pre AFP.
Pred dvoma týždňami Su Ťij odsúdili na štyri roky odňatia slobody za podnecovanie nepokojov a porušovanie opatrení proti šíreniu koronavírusu, čo sa stretlo s všeobecnou kritikou medzinárodného spoločenstva. Šéf junty Min Aun Hlain jej neskôr skrátil trest na dva roky a oznámil, že si ho odpyká v domácom väzení v hlavnom meste Nepjito.
Ďalšie tri roky väzenia jej hrozia, ak ju uznajú za vinnú v súvislosti s vysielačkami, ktoré u nej údajne našli počas domovej prehliadky v prvých hodinách po prevrate.
Su Ťij je tiež obvinená z viacerých prípadov korupcie, pričom v každom jej hrozí 15 rokov odňatia slobody, ako aj z porušenia zákona o štátnom tajomstve.
Novinári sa na pojednávaniach osobitného súdu v Nepjite nemôžu zúčastňovať a jej právnikom nedávno zakázali hovoriť s médiami, približuje AFP.
Junta sa tiež vyhráža rozpustením jej strany Národná liga za demokraciu (NLD) pre údajné podvody vo voľbách v roku 2020, ktoré boli podľa zahraničných pozorovateľov z prevažnej časti slobodné a čestné.
Vojenským vedením ustanovená volebná komisia vyšetrujúca obvinenia z volebných podvodov, ktorými generáli odôvodnili svoj prevrat, by mala podať správu o svojich zisteniach v prvej časti roku 2022.
