Prehľady poukazujú na zvýšenie podielu vysokoškolsky vzdelaných ľudí, ale aj na znepokojujúci demografický prepad populácie, jej dôsledkov, súvislostí a celý rad ďalších detailov. TASR o tom informoval predseda výkonnej rady SAAVŠ Robert Redhammer.
Vo vývoji celkového počtu študentov možno pozorovať dve základné etapy. Prvou je nárast celkového počtu študentov zo 64.442 v roku 1989 na takmer štvornásobok - 230.519 - v roku 2006. Podľa SAAVŠ bol vysoký nárast študentov dôsledkom najmä politického zadania zvýšiť vzdelanosť populácie meranej podielom vysokoškolsky vzdelaných ľudí v populačnom ročníku a tiež veľkým počtom pracujúcich záujemcov o vysokoškolské vzdelanie, ktorí ho z rôznych dôvodov neabsolvovali ihneď po maturite. V druhej etape prevláda klesajúci trend počtu študentov na približne polovicu maxima, teda na 137.321 v roku 2020. Tento súvisí najmä s celkovým demografickým poklesom slovenskej populácie.
Demografické zmeny na Slovensku majú významný dosah na celkové počty študentov aj absolventov. V uplynulých 15 rokoch došlo k extrémnemu poklesu populačného ročníka, ktorý sa môže uchádzať o vysokoškolské štúdium, teda počtu 19-ročných ľudí o 43,2 percenta (z 96.081 v roku 1996 na 54.977 v roku 2020). "Osobne ma znepokojuje pokles počtu mladých ľudí v populácii. Je tak výrazný, že výpadok na pracovnom trhu bude dlhé roky spôsobovať vážne problémy v spoločenskom a hospodárskom živote Slovenska," uviedol Redhammer. Ako dodal, Slovensko bude musieť vynakladať neporovnateľne viac financií a venovať výrazne viac pozornosti výchove a uplatneniu sa mladých ľudí v praktickom živote tu na Slovensku.
Pozornosť je venovaná aj vývoju počtu absolventov. Podľa SAAVŠ sa často v rôznych štatistikách uvádzajú len celkové počty absolventov vysokých škôl bez rozlíšenia stupňa vysokoškolského vzdelávania. To podľa agentúry vytvára zdanlivý dojem dvojnásobného počtu ľudí vstupujúcich na trh práce s vysokoškolským vzdelaním. V správe sa rozlišuje, ktorý stupeň štúdia absolventi ukončili.
Údaje boli čerpané z verejne dostupných zdrojov, najmä zo zdrojov zverejňovaných Ministerstvom školstva, vedy, výskumu a športu SR, Centrom vedecko technických informácií SR, bývalým Ústavom informácií a prognóz školstva, a tiež zo Štatistického úradu SR, Eurostatu či Organizácie pre ekonomickú spoluprácu a rozvoj (OECD).
