Hrdinovia v bielom
„Ako športovec mám vybudovanú silnú vôľu, ale boli ľudia, ktorí sa psychicky zrútili, plakali od zúfalstva, nevedeli, čo robiť. Z 10 ľudí v miestnosti sme boli 8 neočkovaní. Tí ľudia, lekári, sestričky, ošetrovatelia, sanitári, to sú hrdinovia. Starali sa o nás ako o malé deti, ja som bol dva týždne úplne nesebestačný, pričom riskovali svoje zdravie a zdravie ich vlastných rodín,“ spomína. Statočných zdravotníkov spoznával len podľa očí, no je im vďačný za to, čo pre neho urobili. Týždeň po tom, ako ho v novembri pustili z nemocnice, si dal 10-minútovú prechádzku na čerstvom vzduchu. „Dva dni som bol z prechádzky zničený. Momentálne sa stále dávam dokopy, dávam si 10-kilometrové prechádzky denne,“ vysvetľuje. K behu sa chce vrátiť, pľúca však prekonali obojstranný zápal a tiež stratil svalstvo. Najmä však priznal, že hneď, ako sa bude dať, pôjde sa zaočkovať: „V mojom prípade to je o dva mesiace, pôjdem v prvý možný termín.“
