Reagoval tým na príklady aplikácie sporného paragrafu 363 Trestného poriadku (TP) z nedávnej minulosti.
Zopakoval, že rozsah právomocí vyplývajúci z paragrafu 363 TP, ktorý sa na Slovensku týka aj nemeritórnych rozhodnutí, napríklad uznesenia o vznesení obvinenia, nie je nikde v Európskej únii. "Zjavne tam trestné stíhanie funguje a nie je to žiadny uhoľný kameň trestného konania, lebo inak by to museli mať aj iné krajiny. A nemá to žiadna," zdôraznil.
Aj z hľadiska trojdelenia štátnej moci považuje za problematické, keď prokuratúra využije tento paragraf napriek skoršiemu rozhodnutiu súdov v tej istej veci. "Ešte extrémnejšie je to v situácii, keď Špecializovaný trestný súd a Najvyšší súd SR povedia v rámci rozhodovania o väzbe, že je trestné stíhanie vedené dôvodne, základná materiálna podmienka je naplnená, dôkazy na vznesenie obvinenia stačia, ale Generálna prokuratúra (GP) SR povie, že nestačia," vyhlásil.
Jednoznačný dôvod na aplikovanie paragrafu je podľa neho v situácii, keď príde k evidentnej nezákonnosti v prípravnom konaní. "Ale keď sa napríklad argumentuje, že jeden spolupracujúci obvinený a ďalšie dôkazy nestačia na vznesenie obvinenia, alebo dvaja spolupracujúci nestačia, alebo výpovede sa v nejakej malej veci líšia, a preto nie sú vierohodné, to už je vecou, ktorú by mal posudzovať súd," podotkol pre TASR Lipšic.
