Zo zistení vyplýva, že štátna politika lesného hospodárstva má vytýčené ciele, nemá však zjednotené pravidlá pre ich dosahovanie. Subjekty, ktoré obhospodarujú les vo verejnom záujme, majú rôzne právne formy a vykonávajú svoju činnosť podľa rôznych zákonov. Všetky subjekty mali schválený program starostlivosti o les, no tieto kľúčové dokumenty boli vypracované na základe rôznych špecifických technických a ekonomických prístupov. "Štát by mal jasne určiť, aká legislatíva je pre tieto podniky záväzná a aká by mala byť ich optimálna právna forma tak, aby pri tvorbe zisku zohľadňovala aj verejný záujem," vysvetlil Mitrík.
Porovnanie výsledkov kontrol ukázalo aj príklady dobrej praxe, ktoré by mohli byť zavedené vo všetkých lesohospodárskych podnikoch. Jedným z nich je integrovaný systém online evidencie vyťaženého dreva, monitorovanie pohybu drevnej hmoty či prejazdu nákladných vozidiel, aký využívajú vo vojenských lesoch. Zároveň je potrebné zlepšiť kontrolu správnej kvalifikácie dreva, pretože kvalitatívne podhodnotenie drevnej hmoty vedie k zníženiu príjmov a tiež vytvára priestor pre korupciu. Verejné obchodné súťaže, elektronické aukcie dreva a dražby považuje kontrolný úrad za základné nástroje pre transparentný a efektívny predaj.
Z ekonomického hľadiska najlepšie dokázali surové drevo počas minulého roka a roka 2019 speňažiť mestské a obecné lesy. Kým vo vojenských lesoch získali priemerne 43 eur za hektár, štátne lesy takmer 47 eur, lesy vlastnené samosprávou získali viac ako 53 eur za hektár. Je to však spôsobené aj tým, že komunálne lesy mali v porovnaní so štátnymi nižší podiel kalamitného dreva a nižšie náklady na ťažbu. Lesohospodárskym podnikom sa nedarilo dodržať zásadu, aby sa časť príjmov z predaja dreva vrátila naspäť vo forme pestovania nových sadeníc. Nežiaduci trend znižovania nákladov na ochranu lesa pokračoval. Podľa národnej autority pre oblasť externej kontroly by mali obhospodarovatelia zvýšiť podiel financií na obnovu lesa.
