Ďalšou zmenou je skrátenie externého štúdia. Zatiaľ čo v zahraničí má denné a externé štúdium rovnakú dĺžku, na Slovensku trvá denné štúdium spravidla päť rokov a externé sedem. Novela zákona skracuje externé štúdium na päť rokov.
Zmena sa dotkne aj rozdelenia akreditácií habilitačného konania a inauguračného konania na dva samostatné druhy akreditácií s ponechaním spoločnej žiadosti o akreditáciu habilitačného konania a inauguračného konania.
Rovnako sa rozširuje aj spôsob posudzovania projektov výskumu a vývoja zavedením posudzovania medzinárodnými expertnými panelmi a zavedením využívania rýchleho hodnotenia projektov, ktoré už boli vyhodnotené na inej úrovni.
S návrhom novely vysokoškolského zákona z dielne rezortu školstva opakovane nesúhlasili reprezentácie vysokých škôl. Na znak nesúhlasu s novelou zákona sa 16. novembra konal Zodpovedný protest za slobodné univerzity. Vznikla aj petícia Za zachovanie akademickej samosprávy na vysokých školách, ktorú podpísalo viac ako 20.000 ľudí.
Minister školstva aj štátny tajomník rezortu školstva Ľudovít Paulis pripustili, že na pôde Národnej rady SR ešte budú o viacerých pripomienkach rokovať. "Táto novela je novela, ktorá žije celý rok a bude ešte žiť nasledujúce dva mesiace. Verím, že to bude novela, ktorá bude v prospech mladých ľudí, aby nedochádzali do zahraničia, aby študovali na našich vysokých školách a aby sme vedeli jednotlivými opatreniami zabezpečiť kvalitné vysokoškolské prostredie," dodal šéf rezortu školstva.
Predsedníčka strany Za ľudí Veronika Remišová uviedla, že znenie novely zákona naďalej vyvoláva otázky. "Na vláde sme vzniesli pripomienky týkajúce sa väčšej transparentnosti správnej rady a väčšej transparentnosti pri schvaľovaní rozpočtu súkromných škôl," priblížila. Upozornila, že v ďalšej fáze negociácií na pôde parlamentu by sa malo rokovať o tom, aby v správnych radách vysokých škôl mali minimálne väčšinu ľudia, ktorí majú reálne skúsenosti s akademickým prostredím. "Zásadne tiež nesúhlasíme s tým, aby sa školy riadili ako firmy, ukázalo sa, že to nevedie ku kvalite vysokoškolského vzdelávania, naopak, najväčší problém máme práve s vysokými školami, ktoré uplatňujú biznis princíp," avizovala Remišová ďalšiu spornú tému, ktorú vyvoláva novela vysokoškolského zákona.
