Dojemné slová maminy
„Stále pri mne stála, keď sa čokoľvek dialo. Máloktoré dieťa toto urobí a ja som jej prihlásením do Detského činu roka chcela prejaviť vďaku,“ objasňuje Ivana. Miška neváhala ani minútu a rozhodla sa pomáhať mamičke, ktorá musela ísť do práce a chorý otecko ostal sám s dvojmesačným dieťaťom.
„Napriek tomu, že mal metastázy po celej chrbtici, bol silný a snažil sa fungovať normálne, no potreboval pomoc,“ doplnila mamička. Miška tak zvykla strážiť malého bračeka Jarka (4), kočíkovala ho alebo išla na nákupy. Choroba ocka však pokročila a ostal ležiaci. „Nikdy nezabudnem na ten večer, keď som si ju zavolala k sebe a opýtala sa jej, či dáme ocka do nemocnice alebo nám umrie doma. Jej reakcia, keď povedala, že otecko samozrejme ostane doma a my to zvládneme, mi vohnala slzy do očí,“ povie smutne Ivana.
Aj v posledných chvíľach oteckovho života ho Miška pomáhala polohovať, prebaľovať, umývať a strážila mladšieho brata, keď mamička potrebovala niečo vybaviť. Jaroslav napokon podľahol zákernej chorobe vlani tesne pred Vianocami. „No umrel tak, ako si predstavoval - doma, v prítomnosti tých, ktorých miloval. Miška mi bola oporou aj na pohrebe a na štedrovečerný stôl položila sviečku, aby bol ocko pri nás,“ ozrejmuje mama obetavej školáčky, ktorá naďalej pomáha s mladším bratom. „Patrí jej veľké ďakujem. Napriek tomu, že je v puberte, zvládla veci, ktoré by mali problém zvládnuť aj dospelí,“ dodáva hrdá Ivana.
