Po dlhých prepočtoch dospeli k záveru, že náklady na usporiadanie najväčšieho športového sviatku v náročnej pandemickej dobe boli o 1,8 miliardy amerických dolárov (približne 1,64 miliardy eur) nižšie ako sa pôvodne očakávalo.
Očakávané náklady boli na úrovni 13,6 miliardy dolárov, čiže 12,02 mld. eur. Napriek tomu štúdia Oxfordskej univerzity dospela k záveru, že Tokio bolo najdrahšou olympiádou v histórii.
"Hlavným dôvodom zníženia nákladov bol fakt, že fanúšikovia nemali prístup na športoviská a tým sa ušetrilo na pracovných silách. Aj celkové výdavky v iných sférach však boli nižšie ako sa očakávalo," uviedli japonskí organizátori.
Oficiálne odhady za posledný rok hovorili o olympijských nákladoch 15,4 miliardy dolárov (cca 13,6 mld eur). Vládne audity však naznačovali, že skutočné náklady boli oveľa vyššie - možno až dvojnásobok tých oficiálnych.
Japonci zároveň uviedli, že súčasné informácie o výdavkoch stále nie sú konečné a môžu sa meniť. Záverečná správa bude k dispozícii až v polovici roka 2022, keďže ešte stále dochádza k revíziám zmlúv o prenájme jednotlivých olympijských objektov. Najväčšou ranou pre rozpočet bola strata približne 800 miliónov dolárov (707 mil. eur) z predaja vstupeniek. Tento deficit museli nahradiť japonské vládne subjekty.
Predstavitelia organizačného výboru OH 2020 spresnili aj sumy, ktorými sa podieľali jednotlivé subjekty na financovaní najväčšieho športového sviatku v Japonsku.
Viac než tri miliardy dolárov pochádzali od sponzorov, MOV a ďalšie subjekty zabezpečili 5,9 miliardy dolárov, čiže 5,21 mld. eur. Zvyšok prostriedkov dodali Tokijská metropolitná vláda a japonská vláda.
