Tieto krajiny zverejnili spoločné vyhlásenie, v ktorom zároveň obvinili Moskvu z materiálnej podpory pre bojovníkov. Informovala o tom agentúra AFP.
"Rozhodne odsudzujeme rozmiestnenie žoldnierskych jednotiek na území Mali. Toto nasadenie môže len ďalej zhoršiť bezpečnostnú situáciu v západnej Afrike, viesť k zhoršeniu situácie v oblasti ľudských práv v Mali a ohroziť Dohodu o mieri a zmierení - ktorá je výsledkom Alžírskeho procesu," píše sa v spoločnom vyhlásení.
Pod toto vyhlásenie sa podpísalo Belgicko, Británia Kanada, Česká republika, Dánsko, Estónsko, Francúzsko, Nemecko, Taliansko, Litva, Holandsko, Nórsko, Portugalsko, Rumunsko, Španielsko a Švédsko.
Podľa AFP ide o jedno z prvých oficiálnych potvrdení rozmiestňovania zahraničných bojovníkov v Mali. Na tento fakt už mesiace upozorňovala vláda v Bamaku.
"Sme si vedomí zapojenia vlády Ruskej federácie do poskytovania materiálnej podpory pre nasadenie Vagnerovej skupiny v Mali a vyzývame Moskvu, aby sa vrátila k zodpovednému a konštruktívnemu správaniu," uvádza sa ďalej vo vyhlásení.
Washington sa k štvrtkovému vyhláseniu oficiálne nepripojil. Americký minister zahraničných vecí Antony Blinken však začiatkom tohto mesiaca varoval, že prítomnosť zahraničných žoldnierov v Mali môže ďalej destabilizovať situáciu v krajine.
Ministri zahraničných vecí členských štátov Európskej únie sa 13. decembra v Bruseli jednomyseľne dohodli na uvalení sankcií voči Vagnerovej skupine, ktorá je okrem iného obviňovaná aj z destabilizácie východnej Ukrajiny.
Vagnerova skupina (v zahraničí známa pod označením Wagner Group) je fakticky súkromná armáda, ktorá podľa Západu bojuje za záujmy Kremľa v rôznych konfliktných zónach vo svete. Vagnerovci bývajú spájaní s blízkym spolupracovníkom ruského prezidenta Vladimira Putina - s miliardárom Jevgenijom Prigožinom.
Moskva akékoľvek vládne prepojenie s Vagnerovou skupinou popiera.
