Podľa neho je najhoršie vidieť človeka, ktorému už nedokáže pomôcť a pokúša sa robiť všetko tak, aby jeho utrpenie bolo čo najmenšie. „Rovnako ťažké je sledovať, ako kolegovia oznamujú rodine pozostalého tú najhoršiu správu. Na to si človek nikdy nezvykne a sú to smutné chvíle,“ zdôraznil a doplnil, že pacienti, pri ktorých pomáha, sú všetci v umelom spánku na pľúcnej ventilácii a vôbec nehovoria. „Najväčší šok pre mňa bol, keď zomrel človek a ja som stál vedľa neho,“ pripustil.
Ridzoň vysvetlil, že na oddelení s nakazenými pacientmi sa deň začína dezinfekciou povrchov. Po tomto kroku pokračuje s umývaním chorých, najskôr zvrchu a potom zdola. „Je to náročne nielen pre personál, ale aj pre pacientov,“ poznamenal. Jeho úlohou je tiež prekladať pacientov a meniť im posteľnú bielizeň, každý deň totiž dostávajú čistú.
Záujemcom, ktorí by tiež chceli počas pandémie nového koronavírusu pomáhať, radí, aby kontaktovali personálne oddelenia nemocníc vo svojom okolí. Podľa neho to však nie je pomoc na týždeň alebo na dva. Personál ho totiž na začiatku zaučil, a kým sa dobrovoľník s prácou stotožní, trvá to určitý čas. „Keď by niekto odišiel po pár dňoch, energia zdravotníkov do učenia by tak bola zbytočná,“ ukončil dobrovoľník.
