Veľké zadosťučinenie napokon prišlo so septembrovou návštevou pápeža Františka u nás, keď sa Bezákovi dostalo súkromného stretnutia aj celebrovanie omše po jeho boku. Zdá sa však, že v priestore slovenskej cirkvi sa tak skoro neuplatní.
Po septembrovom odchode pápeža zo Slovenska sa v súvislosti s Bezákom spomínalo aj slovo rehabilitácia. Svätý Otec totiž odvolaného arcibiskupa prijal v Apoštolskej nunciatúre, kde bol ubytovaný, a pri omši v Šaštíne stál Bezák priamo po jeho boku, keď liturgiu celebroval. Po dlhých rokoch, keď sa arcibiskup pohyboval na periférii katolíckej cirkvi, išlo o významné gestá, keďže na presbytériu boli takmer všetci dôležití cirkevní hodnostári.
Bezák vtedy hovoril, že sa tam takpovediac prešmykol do prvého radu. „Nie je to zámer, že by ma tam boli posadili,“ skonštatoval vtedy s tým, že išlo o satisfakciu po jeho náhlom vyhadzove z arcibiskupského úradu. S vedľa sediacimi biskupmi si nič nepovedal, no začalo sa špekulovať, či ho cirkev neprijme späť do svojich radov aj oficiálne, a skloňovalo sa aj slovo kardinál.
„Nehovorte to radšej nahlas, lebo ak to počúva niekto okrem nás, tak môže byť, že sa to potom stane. Je pravda, že si rozumieme s pápežom, je veľmi ľudský, je s ním dobre, na takej ľudskej úrovni. Má, samozrejme, takúto kompetenciu, môže urobiť veci, o ktorých sa nám v tejto chvíli ani nesníva,“ nebránil sa Bezák tomu, aby prípadne odišiel do Ríma. V súčasnosti sa však stará najmä o svoju chorú mamu.