Politológ Radoslav Štefančík z Fakulty aplikovaných jazykov Ekonomickej univerzity v Bratislave je zasa toho názoru, že najväčším úspechom vlády je, že vôbec tento rok prežila. Eskalácia konfliktu vo vládnej koalícii viedla k odchodu Igora Matoviča (OĽaNO) z postu premiéra. Do vlády sa však vrátil v pozícii ministra financií, kde podľa Eštoka aj naďalej destabilizoval vzťahy vo vnútri koalície.
Štefančík doplnil, že ak by sa Igor Matovič nevedel „odlepiť zo stoličky predsedu vlády“, pravdepodobne by tento rok bol rokom predčasných volieb. „Vláda to ale nakoniec ustála, Igor Matovič vyslal za seba do premiérskeho kresla náhradu a vláda tak mohla pokračovať ďalej,“ uviedol Štefančík.
Nový premiér Eduard Heger (OĽaNO) ukázal podľa Eštoka nekonfliktnosť a schopnosť nachádzať kompromisné riešenia, na druhej strane sa však nevedel vysporiadať s členmi vlády, ktorí sú zdrojmi konfliktov v koalícii. Spomenul tiež fakt, že vláda dokázala ustáť viaceré odvolávania svojich členov.
Zároveň však v tomto roku prišiel kabinet o dvoch ministrov, o Jána Mičovského (OĽaNO), ktorého vo funkcii ministra pôdohospodárstva a rozvoja vidieka nahradil Samuel Vlčan (nom. OĽaNO) a o Mareka Krajčího (OĽaNO). Toho vo funkcii ministra zdravotníctva vystriedal Vladimír Lengvarský (nom. OĽaNO).
Ako pozitívum Eštok hodnotí snahu vládneho zoskupenia o rozbehnutie reforiem, ktoré sú súčasťou Plánu obnovy. Rovnako pozitívne vníma, že návrh Plánu obnovy schválila Európska komisia (EK) Slovensku ako jednému z prvých členských štátov a s pozitívnym hodnotením predsedníčky EK.
„Nedostatočná komunikácia a nezapojenie zainteresovaných strán do jeho prípravy však predurčila tŕnistú cestu samotným reformám. Z Plánu obnovy sa tak miestami stal nástroj vlády na nátlak prijatia akejkoľvek reformy, ktorá v konečnom dôsledku nemusí byť ani reformou dobrou či žiaducou,“ doplnil politológ.
