To umožní postupné znižovanie absolútnej hodnoty štátneho dlhu a zväčší priestor na riešenie ďalších kríz. Pre TASR to povedal minister financií Igor Matovič (OĽANO). V tomto roku deficit štátneho rozpočtu dosiahne približne sedem percent HDP a v budúcom roku by mal klesnúť na 4,9 % HDP.
"Osobne preferujem čo najjednoduchší prístup v prípade konsolidácie štátneho dlhu. To znamená, že v situácii, keď je deficitný rozpočet, vždy mať cieľ polpercentnej konsolidácie, kým nedosiahneme polpercentný prebytok a potom ho držať tak dovtedy, dokedy nesplatíme dlh," uviedol Matovič.
Minister upozornil, že aktuálne stratégie rátajú do budúcna iba s demografickou krízou, no nezohľadňujú riziká ďalších pandémií či vplyv klimatickej krízy na ekonomiku. "Myslím si, že takýto konzervatívnejší prístup je lepší, lebo do budúcna nevieme, aké ďalšie krízy prídu, aké ďalšie pandémie prídu. Mali by sme mať nastavené cieľové stavy štátneho dlhu tak, aby aj keď v horizonte nasledujúcich 50 – 80 rokov prídu ďalšie tri alebo štyri silné krízy, aby sme boli za tých 80 rokov na horizonte dlhu 50 % hrubého domáceho produktu," zdôraznil minister financií.
Konsolidácia deficitu by podľa Matoviča mala nastúpiť zakaždým, keď sa verejné financie prepadnú do mínusu. Zníženie deficitu o pol percenta HDP ročne je podľa Matoviča udržateľné tempo. "Ak by sme mali takéto polpercentné pravidlo vo vzťahu k verejným financiám, tak by to bolo aj jednoduché, aj spravodlivé aj do budúcna voči našim potomkom," dodal.
Aktuálny rozpočet verejnej správy na roky 2023 a 2024 schválený Národnou radou SR ráta s poklesom deficitu na 2,7 % HDP v roku 2023 a 2,6 % HDP v roku 2024.
