Obsadzovanie pozícií na Ústavnom súde, v Súdnej rade, Rade pre rozpočtovú zodpovednosť alebo niektorých štátnych firmách vzbudilo podľa jeho slov nádej na široké zavedenie dobrej praxe. "Napokon však prevážili negatívne prípady, ako pri obsadzovaní prednostov okresných úradov, riaditeľov úradov práce, štátnych nemocníc, banského úradu alebo vrcholového manažmentu v štátnych podnikoch ako Všeobecná zdravotná poisťovňa," spresnil s tým, že mimoriadne negatívny trend sa ukázal pri výbere šéfa Slovenského pozemkového fondu a Protimonopolného úradu SR.
Ako dodal, Slovensko sa v ostatnom období borí s extrémnou mierou nedôvery v právny štát zo strany obyvateľov. "Vieru v očistný proces v justícii, prokuratúre a polícii naštrbili konflikty v silových zložkách, sklamaním je zatiaľ aj komunikácia Generálnej prokuratúry SR," povedal.
Za dôležité považuje, aby Generálna prokuratúra SR verejnosti riadne zdôvodňovala svoje kroky, a to najmä v prípadoch kontroverzných rozhodnutí. "Pokiaľ takéto konania nie sú riadne vysvetlené, výrazne to znižuje dôveru verejnosti v prokuratúru a tiež vyvoláva otázku, či v inkriminovaných prípadoch naozaj nedošlo k neprimeranému zásahu do trestného konania," dodal Ivančík.
