Priznali ste, že po nehode na motorke máte jednu nohu kratšiu, čím trpí najmä chrbtica a, samozrejme, obmedzuje vás to aj pri športových výkonoch. Nedá sa s tým nič robiť?
Mám pocit, že problémy s chrbticou má veľa ľudí v mojom veku, takže sa necítim nijak zvláštne znevýhodnený. Beriem to ako fakt, snažím sa cvičiť a byť opatrný, napríklad snoubordu a wakeboardu som dal radšej nateraz zbohom.
Pandémia výrazne ovplyvnila alebo skôr skomplikovala nakrúcanie seriálov, filmov a hranie v divadle. Zložitejšie sa teraz točí alebo robí divadlo?
Ovplyvnila, skomplikovala a na dlhý čas divadlá zatvorila. Ja som si za posledný rok a pol v divadle zahral naozaj iba zopár predstavení. Všetky sa presúvali z mesiaca na mesiac a nakoniec až na rok 2022. Tak uvidíme, kedy sa konečne s našimi divákmi opäť stretneme a spoločne si užijeme kultúrny večer. Výrobu seriálov pandémia stopla na pár mesiacov, ale našťastie sa to vrátilo do starých koľají a herci môžu aspoň nakrúcať.
Ľudia pomaly prestávajú veriť, že sa z pandémie dostaneme, že sa niekedy vrátime do normálu... Vy ste na tom ako?
Nič netrvá večne a dúfam, že aj pandémia bude mať svoj koniec a že to bude čoskoro. Pevne verím, že to najhoršie tu už bolo a bude len lepšie. Mňa sa, chvalabohu, pandémia negatívne dotkla len v tom, že nehrám divadlo, venujem sa výlučne nakrúcaniu a mám teda aj viac voľného času pre rodinu, za čo som vďačný. Viem, že mnohí také šťastie nemali, a preto mi asi neprislúcha nič hodnotiť. Úprimne však dúfam, že to spomalenie, ktoré pandémia chtiac-nechtiac priniesla asi každému z nás, sa zas nezmení na to šialené predpandemické tempo, ktoré bolo miestami neúnosné. Myslím si, že napriek všetkému zlému sme si mnohí uvedomili, čo je ozaj dôležité a že sa často ženieme za niečím, čo sa vie zo dňa na deň zosypať ako domček z karát. Snáď na to pri návrate do „normálu“ nezabudneme.
Čo si vy osobne sľubujete od roku 2022, na čo sa tešíte, čo plánujete?
Život si neplánujem a pandémia ma len utvrdila v tom, že je to asi lepší prístup než ten opačný, keď ostane človek často sklamaný. Budem vďačný, ak pandémia odznie a budeme sa môcť slobodne družiť a vrátiť sa k tým obyčajným maličkostiam, ktoré máme radi a ktoré sú nám odopreté. A ak nie, tak si len želám, aby to moji blízki a priatelia prežili v zdraví. Na ostatnom až tak veľmi nezáleží.
Tento rok vás čaká oslava jubilea. Je vek len číslo? Nestraší vôbec?
Priznám sa, že keď som oslavoval tridsiatku, boli sme na výlete v Ríme a ja som celý ten nádherný slnečný deň strávil zachmúrený, pretože mi došlo, že mladícke časy pominuli, že už nikdy nebudem mať dvadsať-dačo a či chcem, alebo nie, vstupujem do novej dekády. Teraz sa na tom smejem a je mi ľúto toho premárneného narodeninového dňa v krásnom meste. Odvtedy som predsa len stihol troška dozrieť a začal som veci vnímať inak. Ak by som nemal založenú rodinu a prácu, ktorá ma baví, štyridsiatka by ma asi jemne strašila. Zrejme by som pateticky bilancoval a prehodnocoval, prepočítaval. Ja však napriek pandémii prežívam naozaj šťastné obdobie a verím, že sa novým číslom v zátvorke za mojím menom nič nezmení a na bilancovanie mám ešte dosť času.
