Vedci z Budapešti to preukázali sledovaním aktivity psích mozgov pri počúvaní rôznych jazykov.
„Pred pár rokmi som sa presťahovala z Mexika do Maďarska, aby som sa pripojila k tímu Laboratória pre výskum neuroetológie komunikácie na Katedre etológie Univerzity Eötvösa Loránda v Budapešti. Študovala som tam doktorát. Môj pes Kun-kun si všimol, že ľudia v Budapešti hovoria inak ako ľudia v Mexiku. Dovtedy som naňho hovorila len po španielsky. Tak som bola zvedavá, či si Kun-kun všimol, že ľudia v Budapešti hovoria inou rečou, teda po maďarsky,“ vysvetľuje doktorka Laura V. Cuayová z Univerzity Eötvösa Loránda, ako ju napadlo študovať reakciu mozgových centier psov na rôzne jazyky človeka.
„Vieme, že ľudia reagujú na rôzne jazyky odlišne, dokonca aj batoľa, ktoré ešte neveie žiadny jazyk, už reaguje. Teda jeho mozog reaguje. Ale hovorili sme si, možno že mozog psov si nič nevšimne,“ dodáva k motivácii pre výskum doktorka Cuayová.
Pred začatím experimentu bolo treba naučiť niekoľko psov, celkom ich bolo osemnásť, ležať nehybne v tuneli pre magnetickú rezonanciu, ktorá aktivitu v mozgu psov pri počúvaní rôznych jazykov zobrazuje ľuďom na počítači. Jedným z pokusných psov bol aj Kun-kun doktorky Cuayovej.
Testovaní psy počúvali jazyk, ktorým na nich hovoril ich majiteľ, potom niekoľko úplne cudzích jazykov, a dokonca počítačom umelo vytvorenú neexistujúcu reč.
„Mozog psov rovnako ako ten ľudský okamžite spozná, že človek hovorí inou rečou, než akú tento pes pozná od svojho pána. A reaguje na ňu odlišne ako na reč, ktorú používa jeho pán a ľudia v jeho domácom prostredí,“ tvrdí doktorka Cuayová.
„Ale mechanizmus detekcie cudzej reči sa môže u psov a ľudí líšiť. Zatiaľ čo ľudský mozog je zvlášť naladený na hovorené slovo, psí mozog môže rozlišovať iba zvukovú povahu jazyka,“ dodáva spoluautor výskumu doktor Raúl Hernández-Pérez.
