Vždy ste boli veselý optimista?
Nemyslím, že by som bol vždy „srandista“. Ale prihodila sa mi jedna vec – hrával som basketbal a hrávam ho dodnes. Zistil som, že najmä v mládežníckych kategóriách sme boli nadšení, keď sme dávali koše, ale keď sa nám prestalo dariť, tak nám veľmi rýchlo klesla nálada. Nemal som rád tieto skoky. Nabádal som spoluhráčov, aby sme začali viac brániť, a tým pádom zastavili nezdar. Burcoval som ich v obrane, aby sme zabrali. Stal som sa najlepším obrancom a tento postoj som si osvojil aj vo firme.
Ako to myslíte?
Nikdy neprídem medzi kolegov naštvaný. Ubránim ich tak od zlej nálady. Som tam na to, aby som im priniesol pohodu, radosť a riešenie. Sú to moji kolegovia a ja ich musím obdarovať. Mám napríklad napísané dátumy narodením aj menín všetkých mojich 150 zamestnancov a blízkych ľudí. Vždy sa pozriem, kto má v konkrétnom týždni sviatok a urobím dotyčnému človeku radosť.
To je inšpiratívne! Čím zvyknete ako šéf potešiť zamestnancov?
Že oslávencovi zagratulujem. Alebo mám vo zvyku stretnúť sa na konci roka so všetkými a obdarovať ich. Kedysi som osobne daroval ženám na pracovisku ruže, teraz sa stretneme, mám príhovor a dám im pred Vianocami darček. Niekedy stačí posedieť si spolu a porozprávať sa. V mojej firme sme všetci ako jedna rodina, mnoho sme spolu za 31 rokov zažili a tešíme sa z toho. Tak môže firma prosperovať.
Človek však nemá vždy len dobrú náladu...
Keď som nemal dobrú náladu, tak som urobil jednu vec – neprišiel som do práce. (smiech)
Hovorí sa, že najšťastnejšie sú malé deti a ľudia s mentálnym postihnutím, nezaťažení problémami. Je to tak?
Každý si môže v sebe uchovať časť dieťaťa. Byť dospelý neznamená nebyť hravý. Okrem toho stačí ísť napríklad na výlet do Indie či do Ugandy, do krajín tretieho sveta a zistíte, že to, čo zažívate vo svojom živote, vo svojom okolí, je neskutočné šťastie. Aby sme sa tešili zo života, potrebujeme porovnanie. Lebo človek má väčšinou tendenciu porovnávať sa s lepšími. Bežný človek sa porovnáva s milionármi, milionár sa bude porovnávať s miliardármi... Pokiaľ si niekto chce navodiť negatívny model, tak sa bude stále s niekým konfrontovať. Môžeme sa pre uváženie porovnávať aj s chudobnými, s nezamestnanými a navodiť si upokojenie. Ideálne je nájsť si interval najlepších a najhorších a pozrieť sa, kde sa nachádzame my sami. A potom si dávať pozor, aby sme po tej cestičke radostne stúpali. To je celé.
A pokiaľ niekto vo svojom živote klesá, čo má robiť?
Ak niekto klesá, buď je to riadené, napríklad sa chce upokojiť, ale pokiaľ je to nechcené, nezažíva radosť. Vtedy je dobré sadnúť si a v pokoji sa zamyslieť nad tým, prečo mi to nejde. A ak si neviem poradiť, požiadam kouča, aby sme spolu našli dôvod, prečo klesám. Najdôležitejšie je neklamať sám sebe a povedať si pravdu.
Vo svojej knižke radíte hovoriť pravdu, to vraj prináša radosť. Ale pravda niekedy bolí.
Treba rozlišovať, kedy povedať aj nepríjemnú pravdu tak, aby nebolela. Je to o určitej múdrosti. Napríklad keď si všimnem, že má niekto rozopnutý rázporok, mám dve možnosti. Môžem mu to zatajiť a nepovedať mu pravdu, no tým mu spôsobím dlhšiu nepríjemnosť. Lebo keď to zistí, bude mu to trápne. Ale keď za ním prídem a taktne ho na to upozorním, poteší sa. Ušetrím ho divných pohľadov.
Stretli ste sa s tým, že ak sa príliš často usmievate, majú vás za blázna? Že vy ste šťastný, zatiaľ čo oni sú frustrovaní, naštvaní?
Áno, ale majú ma nie za blázna, ale za nezodpovedného! Pretože ten, kto sa smeje, je pravdepodobne ľahkovážny. Pritom to tak nie je. Je to len dôsledok výchovy, ku ktorej nás po generácie viedli – nebyť príliš „podozrivý“. Avšak ak rozdávate radosť a veselú náladu, robíte šťastnými iných. Pridávajú sa k vám ľudia podobného razenia, ktorí majú v sebe akčnú bezstarostnosť. Neboja sa akýchkoľvek emócií a dokážu ich okamžite zdieľať. Či už ide o nálady alebo nejaké projekty, či napredovanie. Sú neskutočne otvorení svetu. Taký bol aj môj otec. Podarilo sa mu aj vďaka tomu vybudovať značku, ktorá radí podnikateľom. Spolu sme vytvoril tím takýchto radostných kolegov.
