Je radosť nákazlivá?
Áno, ale väčšinou je to tak, že radosť si nájde ľudí, ktorí sú, alebo chcú byť veselí. Nakazia sa len tí, ktorí to naozaj chcú, tí ostatní sa už nevrátia. Nemusí to však byť len bujará radosť, naopak, stačí, aby bola tichá – trebárs spoločná pohoda pri čaji či tvorivá atmosféra v práci, ale aj pri športe.
Čoho je na svete viac – veselosti alebo smútku?
Myslím si, že tak ako v rozprávkach dobro víťazí nad zlom, tak v živote radosť víťazí nad smútkom.
Kvôli pandémii panuje medzi ľuďmi a vo firmách ponurá atmosféra. Mnohí prepadajú beznádeji. Čo by ste im poradili?
Po prvé, je to férové – sme v tom všetci. Po druhé sa pýtam, či ich situácia má riešenie, alebo nemá. Buď riešenie nájdem a teším sa z toho, alebo som ho nenašiel a poviem si – nevadí. Idem ďalej a nájdem ho neskôr. Je to len istá technika nezlomnosti či vynaliezavosti.
Ale čo ak niektorá situácia nemá riešenie?
Ak padám na tejto pomyselnej osi, musím si vytvoriť stúpavý model. Aj za cenu úplnej zmeny. Hľadám teda akúkoľvek zmenu, s ktorou nahodím reťaz na stúpanie. Možno to bude hlbšia analýza, ale takmer všetko je zvládnuteľné. Je dokázané, že 99 percent vecí, z ktorých má človek obavy, sa nikdy nestane! My sa programujeme na obavy. Zaplňujeme si hlavu tým, že čo by sa mohlo stať. Ale načo sa báť dvakrát – teraz a potom? Boj sa až vtedy, keď to príde! Ale buď premýšľavý a neopakuj chybu dvakrát. Len tak nájdeš určite správnu a radostnú cestu.
