Významný fyzik Isaac Newton si však vtedy dovolil spochybňovať mnohé cirkevné dogmy. Vyplýva to z jeho poznámkového bloku, ku ktorému sa vedci dostali prvýkrát za 350 rokov. Poznámky Newtonovi písal jeho spolubývajúci z univerzity v Cambridge a neskorší asistent John Wickins.
Dlho sa považovali za stratené, no nachádzali sa niekoľko generácií v rukách istej rodiny. Tá ich vlani v marci dala do dražby a vďaka verejnej zbierke ich za 75 000 eur zakúpila univerzitná knižnica v Cambridgei. Obsahujú 12 000 slov v angličtine a 5 000 v latinčine. Je to najrozsiahlejší text z Newtonových dôb, aký sa našiel za posledného pol storočia.
Latinský text v poznámkach napríklad stavia do protikladu tvrdenie, že Boh dopredu všetko vie, so slobodnou vôľou človeka. V poznámkach je aj prepis osobných listov, ktorých originály sa nezachovali. Newton odmietal cirkevné dogmy, no nechával si to pre seba a stalo sa to o ňom známe až po jeho smrti v roku 1727. Súčasným vedcom tak poznámky pomôžu lepšie pochopiť Newtonove osobné názory.
