Svojho rovnako nevidiaceho manžela Mariána († 63) pochovala pred dvoma rokmi. Zomrel pár mesiacov po mozgovej príhode. „Pochovala som ho v Joviciach, odkiaľ pochádzam. Chcela som mať k nemu blízko, aby som mohla často navštevovať hrob. Cintorín je za osadou. Už trikrát došlo k incidentu s tamojšími deťmi. Hádzali po mne aj mojej sestre kamene, snehové gule a popísali mu náhrobok,” posťažovala sa ťažko skúšaná žena. Iný spôsob, ako zájsť za manželom, však neexistuje, dá sa tam dostať jedine cez osadu.
„Kedysi bol v osade vyčlenený pracovník, ktorý dával na všetko pozor. Vtedy žiaden problém nebol. Potom táto funkcia zanikla,” poťažkala si Marta, ktorá naposledy už ani na hrob nešla, odvážila sa len jej sestra a aj vtedy sa incident zopakoval. Policajtom to však neohlásili. „Nemáme s tým dobré skúsenosti. Dvakrát som oznámila, že nám zničili ovocie v záhrade a nič sa nevyriešilo. Podľa mňa by to rovnako dopadlo aj teraz. Zasiahnuť by mala obec,” myslí si Martina sestra.
Starostka obce Jovice Ildikó Lukacsová tvrdí, že pre zlepšenie situácie urobila všetko, čo mohla. „Predvolala som si rodičov detí. Neustále ich upozorňujem, aby sa správali slušne. Pracovníka, ktorý dohliadal na osadu však už nemáme, lebo štát prestal umožňovať vytvárať projekty na takéto účely. Vyzvala som poškodené, aby sa obrátili na políciu. Tie to však odmietli urobiť. Ja podávať oznámenie nemôžem, lebo som pri tom nebola. Dúfam však, že sa to už nebude opakovať,” uzavrela starostka.
