Prvýkrát pri mori
Keď som bol dieťa, fascinovalo ma more. Pamätám si, keď raz spolužiaci priniesli do školy morské mušle. Prikladali sme si ich k uchu a počúvali šum mora. Mojím snom bolo vidieť ho na vlastné oči. Keď som mal 12, tak ma otec prihlásil do detského tábora na severe Poľska. Bolo to zopár kilometrov od mesta Gdyňa.
Cesta vlakom bola nekonečná, nevedel som sa dočkať toho momentu, keď prvýkrát uvidím more. Hneď, ako sme dorazili do tábora, som sa potajomky vytratil z ubytovne. Stačilo preliezť plot a prejsť krátky lesík, za ktorým bola piesková pláž. Utekal som cez les, do ktorého prenikali lúče zapadajúceho slnka, pričom sa mi nohy zabárali do sypkého piesku. Po pár minútach behu v dunách som stál na brehu Baltického mora. Pozeral som sa na západ slnka a vychutnával si ten úžasný moment. Doteraz to vnímam ako jeden z najsilnejších zážitkov svojho detstva.
Prvý koncert
Môj prvý koncert je ten, na ktorom som nikdy nebol. Napriek tomu ho vnímam ako prvý, na ktorý som veľmi túžil ísť. Písal sa rok 1988 a Depeche Mode prvýkrát vystupovali v Československu. Keďže som mal iba 14 rokov, rodičia ma na koncert do Prahy, samozrejme, nepustili. Starší chalani zo sídliska po tomto sviatku všetkých „depešákov“ rozprávali, ako stáli pár metrov od Dava Gahana a ja som ich zážitky počúval s otvorenými ústami. Depeche Mode som si prvýkrát naživo vychutnal až o 10 rokov neskôr vo Viedni a neskôr aj viackrát v Bratislave. Vždy to bol úžasný zážitok.
