To, že tamojší vojenský režim odkladá návrat k civilnej vláde, je podľa nich "absolútne neprijateľné", informovala agentúra AFP.
Hospodárskeho spoločenstvo západoafrických štátov (ECOWAS) sa tiež dohodlo na zastavení finančnej pomoci a zmrazení majetku Mali v regionálnej centrálnej banke. Členovia organizácie okrem toho odvolajú svojich veľvyslancov z krajiny.
Návrh vojenských vládcov v Mali na uskutočnenie volieb v decembri 2026 "znamená, že nelegitímna vojenská prechodná vláda bude držať Malijčanov ako rukojemníkov ďalších päť rokov", uvádza sa v záverečnom vyhlásení lídrov ECOWAS po neverejnom rokovaní v Ghane.
Mimoriadne stretnutie prišlo po mesiacoch nárastu napätia v súvislosti s časovým plánom obnovy civilnej vlády v Mali – po dvoch prevratoch a prevzatí moci armádou.
V auguste 2020 armádni dôstojníci pod vedením plukovníka Assimiho Goitu zvrhli zvoleného prezidenta Ibrahima Boubacara Keitu, proti ktorého vláde vypukli protesty.
Goita pod hrozbou sankcií prisľúbil obnovenie civilnej moci vo februári 2022 po prezidentských a parlamentných voľbách. V máji 2021 však pri druhom prevrate zosadil prechodnú civilnú vládu, čo narušilo plán reformy a vyvolalo všeobecné diplomatické odsúdenie.
Regionálna organizácia ECOWAS zopakovala požiadavku, aby sa v Mali konali voľby vo februári tohto roka. Junta však vtedy vyhlásila, že termín volieb stanoví až po celonárodnej konferencii o reforme, a argumentovala tým, že dôležitejšie je pokojné než rýchle hlasovanie.
V Mali sú celé územia mimo kontroly štátu, pričom vláda bývalej francúzskej kolónie sa s ťažkosťami snaží potlačiť džihádistické povstanie prebiehajúce od roku 2012, dopĺňa AFP.
