DAB sa preto ani po čiastočnom zmiernení pandemických podmienok divákom neotvorí. Odohrá iba dve predstavenia v rámci verejnej premiéry inscenácie Nádej zomiera posledná. Internú premiéru bez verejnosti divadlo odohralo 26. novembra. „Potrebujem si ale otestovať aj reakcie divákov a nie hrať iba pred prázdnou sálou. Preto 13. a 14. januára odohráme tieto dve predstavenia, ktoré počas dvoch dní uvidí stovka ľudí. Sme si však vedomí, že aj táto premiéra bude stratová,“ skonštatoval Dóczy.
Podľa jeho slov by divadlám pomohlo, ak by svoje hľadiská mohli naplniť aspoň do polovice. „Keď som videl číslo 50, mal som pocit, že tam chýba znak percenta. Pretože pri sále naplnenej na 50 percent by malo zmysel hrať. Pri polovičnej kapacite už vieme využiť aj veľkú sálu a dokážeme byť pri predstaveniach aspoň na nule, pri niektorých inscenáciách možno vo veľmi miernom pluse,“ vysvetlil riaditeľ DAB.
Ako pripomenul, ľudia sú pre živú kultúru mimoriadne dôležití. Vlani DAB pri povolenej kapacite 100 divákov dopĺňalo do hľadiska figuríny, aby herci na predstaveniach nemali pocit, že hrajú pred prázdnou sálou. „To bolo obdobie, keď nebola tá ekonomická situácia taká, ako dnes. Neboli také vysoké ceny energií a ani výpadky v tržbách neboli ešte také markantné. V tom čase sme pri 100 divákoch ešte tak nevnímali, že ideme do straty,“ uviedol Dóczy.
Momentálne nastavenie pandemických opatrení nedovoľuje podľa Dóczyho väčšine slovenských divadiel hrať, pretože by sa po výpadku v tržbách ešte prepadali do straty. „Pri menej náročnej inscenácii v Štúdiu DAB, pri súčasnom nastavení ceny vstupeniek a počte 50 divákov, by sme pri každom predstavení išli do straty minimálne 1500 eur a viac. My ale potrebujeme hrať tak, aby sme pri tom vytvárali aspoň nejaký profit. Od zriaďovateľa dostávame iba peniaze na prevádzku, na vlastnú tvorbu nie. Tie môžeme získať iba z tržieb, od sponzorov alebo z fondov. Keď nehráme, nemáme ako získať zdroje na umeleckú tvorbu,“ doplnil Dóczy.
