Hongkonská vláda chce podľa Lamovej predložiť dovedna viac ako 40 legislatívnych návrhov rozširujúcich zoznam definovaných trestných činov. Súčasný zákon o národnej bezpečnosti, ktorý nadobudol v účinnosť v júli 2020, kriminalizuje štyri činy – aktivity považované za protištátnu činnosť, separatizmus, terorizmus a spriahnutie sa so zahraničnými silami, pripomína AFP. Kritici tvrdia, že zákon má za cieľ umlčať opozíciu a posilniť moc čínskej komunistickej strany. Na základe neho už zatkli viac ako 100 prodemokratických aktivistov. Desiatky z nich sú ešte stále vo väzbe.
Lamová nespresnila, o aké nové zločiny pôjde. V článku č. 23 hongkonskej ústavy, ktorá po prechode pod správu Číny v roku 1997 vyzýva na prijatie vlastných bezpečnostných zákonov, sa však spomínajú napríklad vlastizrada, separatizmus, poburovanie, rozvratná činnosť a krádež štátnych tajomstiev. Predmetný článok tiež zakazuje akýmkoľvek zahraničným politickým organizáciám vykonávať v Hongkongu politické aktivity a miestnym politickým organizáciám zakazuje nadväzovať vzťahy so zahraničnými politickými subjektmi.
Nový volebný systém v Hongkongu, ktorý spôsobil dramatické zníženie počtu priamo volených zástupcov občanmi na 20 z celkových 90 a ktorý mal za následok i preverovanie kandidátov z "vlastenectva" a politickej lojality k Číne, podľa západných spojencov "eliminoval" opozíciu a odstránil demokratické prvky v Hongkongu. Zmeny volebného systému nasledovali v rámci reakcie Pekingu na eskalujúce protesty spred dvoch rokov. Vtedajšie demonštrácie zastavil kontroverzný zákon o národnej bezpečnosti, po ktorého schválení skončilo mnoho aktivistov vo väzení a ďalší utiekli do zahraničia.
