Predpokladom zmysluplného dialógu je však deeskalácia napätia na ukrajinskej hranici. Po stredajšom rokovaní Rady NATO – Rusko v Bruseli to vyhlásil šéf slovenskej diplomacie Ivan Korčok (nominant SaS) s tým, že v centrále NATO bolo počuť aj slovenský hlas.
Ako pripomenul, cieľom rokovaní bolo vypočuť si ruské návrhy a prezentovať postoje spojencov, ich obavy, výhrady, ako aj konkrétne návrhy na ďalší dialóg. V súvislosti so situáciou na Ukrajine Korčok zdôraznil, že "sú určité princípy a požiadavky, o ktorých sa nedá rokovať alebo ich ohýbať".
Slovensko sa podľa tlačového odboru rezortu diplomacie postavilo na rokovaniach v Bruseli na obranu medzinárodného práva, princípov, pravidiel a spoločných hodnôt. Vyzvalo na rešpektovanie územnej celistvosti a suverenity Ukrajiny, Gruzínska aj Moldavska a pripomenulo nevyhnutnosť rešpektovať právo každého štátu sa slobodne rozhodnúť o svojej zahraničnej a bezpečnostnej politike.
Vyjadrilo tiež znepokojenie nad napätou situáciou na hraniciach s Ukrajinou. Zasadilo sa za pokračovanie dialógu, otvorenie komunikačných kanálov medzi NATO a Ruskom, obnovenie diplomatického zastúpenia v NATO aj v Moskve, ale aj za väčšiu transparentnosť, výmenu informácií o vojenských aktivitách či pri predchádzaní incidentov.
NATO s cieľom pokračovať v dialógu zašle Rusku návrh kalendára a tém ďalších možných stretnutí.
