Najvyšší súd SR v utorok uložil doživotný trest Rudolfovi Dorčíkovi (20). Spolu s kumpánom Milanom Jesenským (22) pred rokom brutálne v Martine zavraždili Jozefa Plica († 47).
Najbrutálnejší hneď po revolúcii
Ján Molnár (79) s
Ľuborom Masárom (63) boli v roku 1991 prvými odsúdenými na doživotie po Nežnej revolúcii. Obaja v auguste 1990 na parkovisku diaľnice A-25 v smere Wels - Linz v Rakúsku brutálne znásilnili a potom uškrtili jej opaskom Holanďanku Gabriellu Widdershovenovú-Groenovú († 27) a ťažko zranili jej manžela.
Najkrutejší nájomný vrah
Alojza Kromku (55) odsúdili v roku 2004 vtedy za 3 vraždy. Mafiánsky nájomný vrah prezývaný Lojzo Čistič v roku 1997 nechtiac zastrelil úplne nevinnú obeť Žanetu († 18), keď strieľal na auto so štyrmi ľuďmi vrátane osoby z podsvetia, ktorá mala byť jeho cieľom. Stál aj za vraždami žilinského bossa podsvetia Milana Holáňa († 35), prezývaného Gorila, a jeho ochrankára Stanislava Vnuka z roku 1997.
Najmladší s doživotným trestom
Najvyšší súd SR vymeral doživotie
Rudolfovi Dorčíkovi (20), ktorý sa tak stal najmladším odsúdeným s najvyšším možným trestom na Slovensku. Mladý vrah spolu s kumpánom Milanom Jesenským (22) na prelome januára a februára v Martine brutálne zavraždil príležitostného murára Jozefa Plica († 47). Ich motív bol naozaj šialený. Chceli zistiť, aké je to zabiť človeka. Napadnutý muž zomrel po kopancoch a úderoch hranolom. Dorčík mu aj rezal do hlavy, pretože, ako odznelo na súde, chcel vidieť jeho mozog.
Je ťažké vypracovať jeho profil
Pavol Zámečník, Klinický psychológ a psychoanalytický psychoterapeut
Myslím si, že je náročné u tak mladého človeka vypracovať posudok a stanoviť, či je u neho možná náprava alebo nie. Pri takýchto posudkoch je dôležité pátrať po súvislostiach... Psychológ v posudkoch sa vyjadruje k úrovni kognitívnych schopností so zameraním sa na spáchanie trestného činu, ďalej ako je obvinený schopný chápať potrebu a zmysel právnych zákonov, aká je štruktúra osobnosti obvineného, aká mohla byť najpravdepodobnejšia motivácia činu obvineného z psychologického hľadiska, či zodpovedá charakter činu osobnosti obvineného, aká je prognóza resocializácie a riziko recidívy, aká je vierohodnosť výpovedí. Je to zložitý proces. Z mojich skúseností sa sudcovia spoliehajú na profesionálne a kvalitné spracovanie znaleckého posudku a prikladajú takémuto posudku veľký význam a na základe neho sa rozhodujú o výške trestu.