Údaj podľa štúdie medziročne vzrástol o 14 zettajoulov. Svetová spotreba elektrickej energie pritom tvorí zhruba 0,5 zettajoulov. Rast teploty oceánov je podľa vedcov významným ukazovateľom zmien klímy. "Oceánsky tepelný obsah vytrvalo stúpa a je to primárnym ukazovateľom zmeny klímy vyvolanej ľudskou aktivitou," uviedol jeden z autorov a bádateľ Kevin Trenberth.
Najvyšší nárast bol podľa štúdie viditeľný v Atlantickom oceáne a v oceánoch na južnej pologuli. Nárast vedcov o to viac znepokojil, že v minulom roku sa prejavil fenomén La Niňa, ktorý obvykle vedie k zmierneniu tepla oceánov.
Rast teplôt oceánov má množstvo negatívnych vplyvov. Prispieva k častejšiemu výskytu hurikánov, silných búrok a extrémnych dažďov. Vyššie teploty tiež ohrozujú množstvo morských živočíchov, napríklad koralové útesy. "Je tiež dôležité spomenúť, že oceány pohlcujú zhruba tretinu oxidu uhličitého vypusteného ľudskými aktivitami, ale otepľovanie vôd túto schopnosť znižuje, takže v atmosfére zostáva viac CO2," uviedla Simona Simoncelliová z talianskeho ústavu geofyziky (INGV).
Talianski vedci poukázali na to, že rýchlo sa otepľujú aj vody v Stredozemnom mori. Tepelný obsah sa dostal v roku 2021 na maximum od doby, kedy sa táto hodnota skúma. Súčasne bádatelia vykonávajú meranie priemernej teploty v rôznych hĺbkach. Zistili, že sa začali rýchlejšie otepľovať aj hlbšie vody. V priemere sa za obdobie 1999 až 2021 teploty vôd zvýšili o 0,6 stupňa.
