Vyplýva to z rozsudku, ktorý vo štvrtok zverejnil Súdny dvor EÚ. Podľa smernice o environmentálnom hluku malo Slovensko povinnosť do 18. júla 2013 vypracovať akčné plány pre veľké cestné úseky a veľké železničné úseky na svojom území. Okrem toho bolo Slovensko povinné do 18. januára 2014 zaslať Európskej komisii zhrnutia akčných plánov.
Vzhľadom na to, že Slovensko nesplnilo tieto povinnosti v prípade 445 hlavných cestných úsekov a 16 veľkých železničných úsekov, exekutíva EÚ v júli 2020 spustila v tejto veci právne konanie voči Slovensku na Súdnom dvore EÚ. Svoju žalobu eurokomisia zdôvodnila porušením povinnosti členského štátu. Súdny dvor vo svojom štvrtkovom rozsudku pripomenul, že existenciu porušenia povinnosti treba posúdiť vzhľadom na situáciu v dotknutom členskom štáte ku dňu, keď uplynula lehota stanovená v príslušnom odôvodnenom stanovisku Komisie.
V tejto súvislosti súd skonštatoval, že k tomuto dňu, ktorým bol 15. august 2017, Slovensko nevypracovalo akčné plány pre hlavné cestné úseky a veľké železničné úseky na svojom území a ani neposlalo eurokomisii zhrnutia týchto akčných plánov. V dôsledku toho Súdny dvor EÚ v prípade s označením C-683/20 Európska komisia (EK) verzus Slovensko dospel k záveru, že Slovensko nesplnilo svoje povinnosti vyplývajúce zo smernice o environmentálnom hluku.
Európska komisia tvrdí, že hluk spôsobený cestnou, železničnou a letiskovou dopravou je po znečistení ovzdušia druhou hlavnou environmentálnou príčinou predčasných úmrtí v EÚ a vystavenie takémuto hluku je čoraz vyššie. Odhaduje sa, že hluk vedie ročne v Európe k 12.000 predčasným úmrtiam a prispieva k 48 000 novým prípadom ischemickej choroby srdca (spôsobenej zúžením srdcových tepien). Takisto sa odhaduje, že 6,5 milióna ľudí trpí v tejto súvislosti ťažkou chronickou poruchou spánku.
