Máte zaujímavý tip, záľubu alebo fotky, o ktoré sa s nami chcete podeliť? Neváhajte a pošlite nám ich na tip@novycas.sk alebo na WhatsApp na číslo 0918 620 001!
Mala šťastie, že dopadli dobre a dnes dokonca robí fyzicky náročnú prácu opatrovateľky v Rakúsku. Ako to zvláda?
Obrovská bojovnosť jej rozhodne nechýba! Lýdia (60) v živote zažila niekoľko strastiplných okamihov. „Mala som niekoľko havárií. Začalo sa to ešte v roku 1991. Autobus nevedel zabrzdiť kvôli poľadovici. Skončili sme na čerešni a vtedy mi rupli krčné platničky. Dva mesiace som brala infúzie,“ spomína šesťdesiatnička na prvé rany osudu. Po úraze v autobuse prišla nehoda vo vlaku.
„Nastúpila som, otočila sa a zdvíhala 39-kilogramový kufor z perónu do vlaku. Vtom sa zavreli dvere a ja som ich musela roztlačiť ramenami, v podrepe. Kufor som dostala dnu, ale prakticky celá chrbtica bola vystavená enormnému tlaku, následkom čoho mi zamrzlo rameno,“ krúti hlavou nad smolou, ktorá sa jej lepila na päty. Vtedy ani netušila, že má aj boreliózu, ktorá napadla citlivé miesta na chrbtici.
Hrozivé riziko
Magnetická rezonancia odhalila vážne poškodenia chrbtice a okrem operácie bol východiskom už iba invalidný vozík. Lýdia sa rozhodla nepoddať osudu. „Strach je to posledné, čo nás má životom sprevádzať, a tak som bez rozmýšľania súhlasila s operáciou. Nakoniec ich bolo treba podstúpiť až štyri. Všetci ma odhovárali, že je to blízko miechy a stačí, že skalpel zareže milimeter vedľa a zostanem na vozíku. No vozík mi hrozil už tak či tak, nemala som čo stratiť,“ vysvetľuje, prečo sa rozhodla pre náročný zákrok.
Zo všetkého najviac totiž chcela byť v poriadku. „Zvolila som nemocnicu v Nových Zámkoch, tam ma profesionálne operovali, nahradili prakticky všetky krčné platničky umelými. Uvoľnilo mi to ten príšerný tlak na nervy a ja som konečne mohla žiť ako predtým. V priebehu desiatich týždňov som bola ešte trikrát operovaná. Po 18 mesiacoch bolo treba operovať ešte driekovú časť chrbtice, opäť hrozilo prerušenie nervu a vozík, to bolo v roku 2015,“ odrecitovala spamäti osudové chvíle svojho života.
Teraz však funguje ďalej, ba dokonca vykonáva fyzicky náročné povolanie. „Pracujem ako opatrovateľka v Rakúsku, denne 8-krát zdvíham asi 100-kilogramovú nevládnu babku. Občas nevládzem a viem, že ma čaká ešte jedna operácia v Nových Zámkoch. Nikdy som však neostala ležať, stále sa musím hýbať a niečo robiť,“ uzavrela nebojácna žena svoj príbeh.