Ak nám začnú pomáhať, rozchodíme to za 4 roky
Slovenské parkoviská pri hoteloch či lyžiarskych strediskách v porovnaní s poľskými zívali prázdnotou. Milan Zoričák (44) zo Ždiaru má rodinný penzión, jeho kapacita je tiež desať izieb. No po prvýkrát v histórii ho nemal v top sezóne naplnený. „Každá vláda sa snaží svojím ľuďom pomôcť, no tá naša svojimi opatreniami užasne pomohla okolitým štátom. Čím viac sme začali bojovať s covidom, tým viac sme si začali škodiť. Okolité štáty bojujú inak, zaočkovaných netrestajú a doprajú im výrazne viac slobody. Rodinné podniky ako náš má šancu prežiť, lebo všetko si tu robíme vo vlastnej réžii, ale veľké hotely a reštaurácie si museli, aj keď boli zatvorené, držať zamestnancov. Keby ich prepustili, tak nových nezoženú. Viem o niekoľkých zariadeniach, ktoré sa po zatvorení už nedokázali rozbehnúť, lebo nemali zamestnancov,“ vraví smutne Milan.
Tiež sa však bojí toho, čo nastane v ďalšej sezóne. „Lebo ľudia, ktorí chodili k nám, si našli iné zariadenia v zahraničí, chvíľu to tam budú skúšať a porovnávať. Ak nám vláda začne byť naozaj nápomocná, tak to v cestovnom ruchu rozchodíme najskôr o štyri roky. Hlavne prestaňme vymýšľať už vymyslené a poučme sa konečne z okolitých krajín,“ dodáva smutne.
Slovenskej vláde vďačíme za plné izby
Kým u nás boli reštaurácie, hotely, aquaparky či lyžiarske strediská zatvorené, v Poľsku sa dalo najesť, ubytovať, zabaviť sa i zašportovať si len s minimálnymi obmedzeniami. To Slováci využili a dovolenku, víkend alebo len jednodňový pobyt trávili práve u severných susedov. V Białke Tatrzańskej, len pár kilometrov od slovenských hraníc, sme sa stretli s Robertom Zawadzkim (43), ktorý vlastní malý penzión. „Mám desať izieb a celú zimu mám penzión plne vyťažený, dokonca aj teraz, keď by inak bola v Poľsku mimosezóna. Vďačíme za to aj slovenskej vláde, ktorá Poliakov nepustila na Slovensko a Slovákov vyhnala na dovolenky do zahraničia,“ vraví Robert.