Mor i lepra na Slovensku
Ľudské pozostatky nám však môžu prezradiť mnoho aj o epidémiách, ktoré ľudstvo trápili v minulosti. „Na kostiach možno pozorovať rôzne ochorenia, ktoré často prepukli až do epidémií, napr. tuberkulóza. Niektoré zmeny na kostiach sú badateľné už v skorších štádiách, keď už je postihnutá kostra, neskôr sa u chorých zrútia hrudníkové stavce v dôsledku zápalu, ktorý ich rozožiera, pacienti mali často hrby. Kosti postihuje aj syfilis, typické sú zmeny na lebkách alebo lepra. Tá sa nám na Slovensku zrejme vyhýbala a len pred pár rokmi sa archeológom podaril unikátny objav v Nitre-Selenici, kde sa našli pozostatky mladej ženy s výrazne zmenšenými a stenčenými kosťami chodidiel, navyše bez článkov prstov a s náznakmi poškodenia tvárových kostí. Až mikroskopická analýza definitívne potvrdila lepru.“
Existuje však mnoho ochorení, akými sú mor alebo cholera, ktoré často ľudstvo trápili, na kostiach však nezanechávajú stopy. O týchto ochoreniach minulosti vieme z písomných záznamov, z kroník a matrík. Spomienkou na epidémie sú v mnohých obciach kaplnky a morové stĺpy.
Kde číha nákaza
Archeológovia tiež často nachádzajú hromadné hroby, neraz s prehádzanými telami. Tie vypovedajú o tom, že mŕtvi zomreli pri náhlej udalosti. „Pohreby sa v tomto prípade robili za mestom, ďalej od osídlenia, a často tieto miesta nie sú označené. Pri epidémiách sa navyše telá často spaľovali, preto dnes pozostatky týchto udalostí už nenájdeme.“Je iste na mieste otázka, či sa netreba báť pri prieskumoch takýchto miest nejakej skrytej nákazy. Odborníčka pripúšťa, že isté riziko v uzavretých priestoroch existuje, je však trochu inej povahy.
„Keď pracujeme v kostniciach alebo v kryptách, tak už väčšinou tam živý mikrób nie je. Pôvodcovia chorôb tam nemajú živné médium. S vyššou opatrnosťou by sme mali pracovať na prípadných morových cintorínoch, pretože baktéria Yersenie pestis je pomerne dobre schopná odolávať faktorom vonkajšieho prostredia, dokáže prežiť veľmi dlho. Šanca nákazy je však veľmi nízka. Všeobecne sa však odporúča pracovať s ochrannými rukavicami, v rúšku, sterilnom overale. Najväčším rizikom v uzavretých priestoroch, ktoré skúmame, sú však plesne, ktoré sa tam prirodzene vyskytujú. Tie môžu podráždiť dýchacie cesty. Vstupu do takýchto priestorov sa však neobávame. Zároveň nosíme ochranné oblečenie a pomôcky z dôvodu ochrany skúmaných kostí, aby sme ich nekontaminovali, hlavne v prípade, že z nich potrebujeme odobrať vzorky na genetické analýzy,“ vysvetľuje doktorka Dörnhöferová.
