Gejzír dnes už nestrieka, a to práve vďaka ochranárom, ktorí ho uzatvorili. Pri Sivej brade, ktorá leží neďaleko Spišského hradu, sa totiž zastavovali stovky áut. Návštevníci ničili vzácnu travertínovú kopu a tiež unikátne rastlinstvo, ktoré rastie v okolí. O odkúpenie pozemkov na Sivej brade sa usilovali dlho.
„Minimálne 10-15 rokov sme sa snažili o nákup tejto ikonickej lokality a získať ju do našich rúk. Travertínový kopček s kaplnkou na vrchole je veľká rarita. Je to jediné miesto na Slovensku, kde sa travertín tvorí aj v súčasnosti. A to tak, že podzemné pramene vyrážajú na povrch a keď sa minerály vyzrážajú, vzniká nerast. Je to zároveň malý kúsok slovenského mora. Pri prameňoch totiž rastú aj rastliny, ktoré sa bežne vyskytujú pri Stredozemnom mori. U nás len pri týchto prameňoch vďaka vysokému obsahu soli vo vode,“ uviedol riaditeľ Slovenského raja Tomáš Dražil.
Lokalita je v 4. stupni ochrany. „Sme radi, že sa nám podarilo lokalitu s rozlohou 10 hektárov získať. Budeme jej venovať starostlivosť. Kedysi to bolo pastvisko pre ovce, keď sa prestali chovať, všetko zarástlo. Preto chceme obnoviť chov hospodárskych zvierat, čo sa už čiastočne podarilo. Budeme kosiť. Máme v pláne zriadiť náučný chodník a panely. Budeme sa snažiť vyhlásiť areál za vyhradený. Postaráme sa o studničky. Okolie prameňa je veľmi citlivé na zašľapávanie, preto tu chceme umiestniť drevené podvaly a vysvetliť návštevníkom, že nie je vhodné šliapať do jemných foriem v jeho okolí,“ pripomenul riaditeľ.
Gejzír obnoviť nechcú. „Kvôli nemu tu bolo veľa problémov a negatívnych vplyvov. Faktom ale je, že gejzír bol umelý, navŕtaný do iných vôd, z akých Sivá brada vznikala. Voda prichádzala z hĺbky 150 metrov. Vodu kedysi odoberali do miestnych kúpeľov. Keď zlikvidovali kúpele v 50-tych rokoch, vybrali potrubie, zostal tam vrt a z neho striekala voda. Vtedy sa tu vystriedalo aj 1 500 ľudí. Všade bol odpad. Takže by nebolo vhodné gejzír znova uvoľniť,“ uzavrel ochranár Milan Barlog.